Anna Glejdurová získala aj ocenenie Vidiecka žena roka – Líderka za rok 2012

Od zakladateľky k líderke. Ekologické poľnohospodárstvo rástlo v stopách Anny Glejdúrovej

Po 35 rokoch na čele modelového biohospodárstva odchádza Anna Glejdurová do dôchodku. PPD Liptovská Tepličke vzniklo v čase, keď sa pravidlá len utvárali.

Liptovská Teplička, obec medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, si ako prvá v regióne a jedna z prvých na Slovensku vôbec zvolila ekologický model poľnohospodárstva.

„Keď sme zakladali poľnohospodárske družstvo v roku 1990 a riešili ekologický spôsob hospodárenia, nikto nám neveril, že v našich podmienkach družstvo prežije,“ hovorí Anna Glejdurová, predsedníčka Poľnohospodárskeho podielnického družstva (PPD) Liptovská Teplička, ktorá sa po 35 rokoch budovania ekologického poľnohospodárskeho podniku rozhodla odísť do dôchodku.

V apríli dovŕšila 73 rokov a rozhodla sa, že na tohoročnej členskej schôdzi už nebude kandidovať za predsedníčku.

„Verím, že družstvo ostane v dobrých rukách,“ hovorí.

Na post predsedu PPD má v úmysle kandidovať jej dlhoročný kolega Stanislav Michalica, ktorý bol nominovaný v súťaži Agromanažér roka 2024.

Pasenie v čistej prírode

Dnes je PPD Liptovská Teplička modelovým príkladom toho, že ekologické poľnohospodárstvo nielenže prírodu nepoškodzuje, ale sa o ňu stará a zušľachťuje ju. Stačí sa pozrieť na lúky okolo dediny vo výške 900 až 1400 metrov nad morom, v ochrannom pásme vodných zdrojov a v Národnom parku NAPANT, ktoré boli zničené, keď na nich začali hospodáriť.

Dnes sa v plnej kráse roztvárajú nad dedinou – vrátane tých na terasovitých políčkach, ktoré miestni nazývajú „schody do neba.“ Práve za ich zachovanie získali ocenenie Rady Európy za uchovanie tradičných krajinných štruktúr.

Niektoré museli zorať a znovu vysadiť, niektoré mulčujú a kosia. Sú aj také, ktoré sú nedostupné ľuďom aj mechanizácii, no aj tam si zvieratá nájdu svoju pastvu. Čaju zo zmesi byliniek z miestnych lúk, ktorý ponúkajú návštevníkom v penzióne Dolinka, hovorí pani Glejdurová „krmivo pre ovce“. Ich mäso a mlieko vďaka tomu získavajú zvláštnu esenciu – prispieva k tomu aj vysokohorský vzduch, čistá voda či vitamín D, ktoré zvieratá prijímajú pri pasení v prírode.

V súčasnosti chovajú okolo 400 kusov hovädzieho dobytka a 700 oviec.

„Tento rok sme predali 330 kusov jahniat a jahničky si nechávame na rozšírenie chovu. Zvolili sme opatrenie o neskorom odstave jahniat, pri ktorom musia byť minimálne štyridsať dní pri matkách,“ opisuje.

Prenecháva stabilný model

Pani Glejdurová už niekoľko rokov nadsluhovala v dôchodcovskom veku, no neustále sa púšťala do nových projektov. Vytrvala aj v zložitých situáciách, ktoré mnohé družstvá položili.

Odhodlanie pre ortodoxnú ekologickú produkciu nie je jedinou jej zásluhou, vynikala aj v manažovaní financií, húževnatosti, s akou sa posúvala od projektu k projektu, od jednej investície k ďalšej, a múdrosťou pri využívaní úverov. Doviedla tak družstvo k stabilnému modelu hospodárenia.

Zachovala nielen tradičné terasové políčka, ale aj chov tradičných plemien zušľachtená valaška a cigája i pestovanie zemiakov, ktoré v regióne už takmer nik nerobí. Ako hovorí, nesmierne ju uráža, keď niekto za biohospodárstvo považuje také, kde sa hnojí a postrekuje v noci, aby to nikto nevidel.

Spracovanie produkcie na mieste

„Časy, keď sme nevedeli načas platiť odvody, keď som náhradné diely kupovala z vlastných peňazí ak sa niečo pokazilo, lebo nebola rezerva a zamestnancov sme museli z niečoho vyplatiť, sú našťastie za nami. Išlo to všetko pomaly, po jednotlivých krôčkoch, a tie nároky v ekologickom poľnohospodárstve sa permanentne stupňovali. Myslím však, že bolo dobré rozhodnutie, že sme v určitom období začali finalizovať ovčie mlieko a mäso,“ opisuje predsedníčka, ktorá na družstve vybudovala mliekareň aj bitúnok.

Podmienky pre ekologické hospodárstva sa menili a niekedy prichádzali aj absurdné nariadenia.

„Boli sme donútení zasiať na časti ornej pôdy opeľovače. Nerozumiem tej nedôvere, prečo sme museli platobnej agentúre posielať faktúry o tom, z čoho sa skladá osev pre včely. Máme toľko medzí a toľko medonosných byliniek. Miestni ľudia nás pritom kritizujú, prečo máme všetko zarastené a ťažko sa to vysvetľuje, že kosiť ich môžeme až vtedy, keď sa biotopy vysemenia.“

Dnes spracujú celú vlastnú produkciu ovčieho mlieka a k nemu vozia aj bio kravské mlieko zo susednej Šuňavy. Hovädzie mäso na vlastnom bitúnku porciujú do balíčkov podľa objednávok.

Začiatky

Anna Glejdurová si ešte pamätá, keď si dedinčania sami obhospodarovali políčka na príkrych svahoch.

„Ráno pred odchodom do školy ma otec posielal rozhadzovať hnoj po poli. Dojila som kravy. Keď som si po príchode zo školy našla doma na stole odkaz, že mám ísť na pole, nemohla som sa vzoprieť,“ spomína.

Išla študovať ekonómiu, aby tú drinu už nikdy nemusela robiť.

Pod jej vedením PPD našlo spôsob ako ošetriť pasienky, časť oviec vymenili za kravy, znížili plochu ornej pôdy a namiesto obilia začali pestovať krmoviny.

„Teraz máme spolu len asi my 70 hektárov ornej pôdy. V ochranných pásmach môžete mať maximálne 20-hektárové role, my máme iba jednu takejto veľkosti, kde pestujeme tri plodiny, ostatné majú oveľa menšiu výmeru,“ opisuje.

Penzión a agroturistika

V 90. rokoch mali pripravený projekt na kravín, chceli chovať kravy na mlieko.

„Vtedy investičné projekty schvaľovali ešte na ministerstve. Povedali nám – a doteraz si to pamätám -, že kráv je na Slovensku dosť a v horských oblastiach sa máme venovať agroturistike.“

Ostatné biohospodárstva, ktoré v regióne medzičasom pribudli, majú dnes chov kráv na mlieko ako hlavnú činnosť a vypláca sa im to.

Postavili teda penzión Dolinka so siedmimi izbami v roku 1998 pri lyžiarskom stredisku, ktoré prevádzkovali spolu s obcou v spoločnej eseročke.

„Výstavba stála dva milióny korún, dnes dáme toľko za jednu sejačku,“ spomína A. Glejdurová.

Pred vstupom do EÚ nemali finančné prostriedky na to, aby sa uchádzali o poľnohospodárske projekty, preto sa rozhodli hľadať tretieho spoločníka do eseročky. Nenašli ho. Predali teda  lyžiarske stredisko, ale pozemky a penzión si ponechali.

„Vyplatili nás na drevo a mohli sme si vyriešiť problémy, vyplatiť nedoplatky v sociálnej a zdravotnej poisťovni,“ opisuje.

Neskôr sa rozhodli penzión rozšíriť, dostavať wellness a konferenčnú sálu. Ale potom prišla správa, že Tatra Mountain Resort (TMR) zatvorí lyžiarske stredisko. Ale poradili si aj v tejto situácii a lyžiarske stredisko dnes po rokoch opäť funguje.

Ocenenia

Liptovská Teplička pod vedením Anny Glejdurovej získala viacero ocenení: Chotár roka 2007, Biofarma roka 2012 či Slovak gold za viaceré produkty. Anna Glejdurová získala aj ocenenie Vidiecka žena roka – Líderka za rok 2012 a Manažérka roka v rámci súťaže Top Agro 2014.

„Už len takí šialenci ako my riešia výrobky z ovčieho mlieka alebo zemiaky. Ale verím, že si ľudia začínajú uvedomovať, že bioprodukcia má niečo do seba a je dôležitá pre zdravie ľudí,“ uzatvára Anna Glejdurová.

Autor článku: Klaudia Lászlóová – poľnoinfo.sk