Europarlament schválil raňajkovú smernicu, ktorá môže pomôcť aj slovenským včelárom.

Smernica upravuje pravidlá pre zloženie, názov a označovanie potravín. Medy budú musieť mať na etikete uvedenú krajinu, v ktorej bol zozbieraný. Ak pochádza z viacerých krajín, na etikete by sa mali uvádzať v zostupnom poradí podľa podielu na konečnom výrobku.

Poslanci Európskeho parlamentu prijali v utorok v Štrasburgu pozíciu k revízii takzvaných raňajkových smerníc, čiže k aktualizácii pravidiel týkajúcich sa zloženia, názvu, označovania a prezentácie určitých „raňajkových“ potravín.

Cieľom revízie, za ktorú zahlasovalo 522 poslancov, 13 bolo proti a 65 sa zdržalo hlasovania, je pomôcť spotrebiteľom prijímať informované a zdravšie rozhodnutia o agropotravinárskych výrobkoch, ako je med, ovocná šťava, džem, rôsoly a marmelády.

Poslanci súhlasia s tým, že na etikete musí byť uvedená krajina, v ktorej bol med zozbieraný. Odobrili aj to, že v prípade ovocných štiav, džemov, rôsolov, marmelád a sladeného gaštanové pyré musí byť na prednej etikete uvedená aj krajina pôvodu použitého ovocia.

Ak použitý med alebo ovocie pochádza z viac ako jednej krajiny, europoslanci chcú, aby sa krajiny pôvodu uvádzali na etikete v zostupnom poradí podľa podielu, ktorý majú na konečnom výrobku.

Európski ministri poľnohospodárstva znovu prosia Európsku komisiu o revidovanie zákona o označovaní medových zmesí. Chcú tak pomôcť ochrane výrobcov aj spotrebiteľov.

Ministri pôdohospodárstva členských krajín minulý týždeň (31. januára) opätovne vyzvali Európsku komisiu, aby prehodnotila takzvanú európsku medovú smernicu.

Nadviazali tak na prvé spoločné vyhlásenie z januára 2020, v ktorom spísali svoje výhrady voči súčasnej právnej úprave označovania medu v Únii.

Zákon by mal byť podľa nich doplnený o kroky vedúce k zlepšeniu transparentnosti v otázke pôvodu medu. Dôležité je to najmä pri medových zmesiach, ktoré môžu obsahovať prímesi z rôznych častí sveta.

Európska únia dováža až 40 percent medu z nečlenských krajín, akými sú Čína, Ukrajina či Argentína. Za kilogram medu totiž ponúkajú veľmi nízke ceny. V prípade Číny je to aj menej ako 1,36 eura, Ukrajina mala cenu v roku 2021 stanovenú na 1,89 eura.

Pre porovnanie, vo Francúzsku stál jeden kilogram medu medzi 10 až 30 eurami. Na Slovensku u včelárov med stojí podľa druhu v priemere 6 až 10 eur.

Podľa súčasných pravidiel musia byť balenia označené konkrétnou krajinou pôvodu medu v prípade, že pochádza z jednej krajiny. To však neplatí pre balenia obsahujúce med rôzneho pôvodu, čo spotrebiteľom sťažuje orientáciu v tom, z akej krajiny ich med pochádza.

Označenia majú na sebe buď označenie „zmes medu z krajín EÚ a krajín mimo EÚ“, „med vyrobený v EÚ“, alebo „zmes medu z krajín mimo EÚ“.

Vo výrobe medu nie je Európska únia sebestačná. Európski včelári sú schopní pokryť 60 percent domáceho dopytu. Preto Únia musí dovážať med zo zahraničia. Najviac sa dováža med z Číny, ktorý je zároveň aj najlacnejší.