Europoslanci podporili nové genomické techniky, Hojsík a Wiezik boli proti

Nové genomické techniky (NGT) šľachtenia rastlín dnes spadajú pod GMO, na ktoré sa vzťahuje prísna legislatíva. O uvoľnenie pravidiel pre NGT pred hlasovaním europoslancov požiadalo 1 500 vedcov vrátane 37 držiteľov Nobelovej ceny.

Poslanci v europarlamentom výbore pre životné prostredie (ENVI) podporili uvoľnenie pravidiel pre nové genomické techniky (NGT), ktoré dnes spadajú pod legislatívny rámec pre GMO (Geneticky modifikované organizmy).

Hlasovanie ukázalo, že europoslancov táto téma polarizuje rovnako ako verejnosť. Za návrh Európskej komisie hlasovalo 47 europoslancov, proti bolo 31 a štyria sa zdržali. Výbor tak podporil, aby sa na dve kategórie GMO plodín – NGT 1 a NGT 2 – nevzťahovali také prísne pravidlá pre označovanie ako na ostatné GMO.

Práve obmedzenie slobody rozhodovania bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo návrh nepodporil europoslanec Martin Hojsík.

„To nemá nič spoločné s tým, či je NGT dobré alebo nie. Hlasovanie nebolo o zakazovaní. Je to o tom, aby ľudia mali právo si vybrať. Keď to je také dobré, tak to má byť na prednej strane etikety,“ vysvetľuje pre EURACTIV Slovensko svoj postoj.

Z rovnakého dôvodu môžu podľa neho na NGT doplatiť aj samotní farmári. Patenty na plodiny budú mať v rukách veľké agrochemické firmy. „Môže sa stať, že patentovo chránené plodiny skončia na poli farmára, ktorý o tom ani nebude vedieť. Potom môže ľahko skončiť so žalobou na náhradu škody za to, že neplatí licenčné poplatky,“ dodáva.

Tiež spomína tradičný argument odporcov GMO plodín – ich odolnosť voči pesticídom, hlavne herbicídom.

Wiezikovi najviac prekážalo, že nenavrhovala dostatočný rámec na zhodnotenie rizík spojených s používaním NGT. „Vôbec neriešila systém efektívneho označovania NGT, a vo svojej podstate navrhovala zmiešanie NGT s konvenčnými produktami a plodinami, čo vystavovalo spotrebiteľov voľbe medzi NGT a organickou produkciou – tá je ale výrazne drahšia,“ objasnil s tým, že takýto prístup považuje za neprijateľný.

O čom je návrh Komisie

Komisia navrhuje vytvoriť dve kategórie pre reguláciu NGT. Do prvej skupiny by mali spadať upravené rastliny „porovnateľné“ s prirodzene vyskytujúcimi sa druhmi či s vyšľachtenými rastlinami.

Takéto rastlinu budú podliehať overovaciemu postupu, no budú oslobodené od požiadaviek právnych predpisov pre GMO. „Preto sa v prípade týchto rastlín nemusí vykonať žiadne posúdenie rizika a môžu sa označovať rovnako ako konvenčné rastliny,“ vysvetľuje eurokomisia.

Druhú kategóriu budú tvoriť zvyšné NGT, na ktoré sa bude uplatňovať súčasná smernica pre GMO. Tá zostáva naďalej platná – aspoň to tak plánuje Európska komisia. Výrazne upravené plodiny tak budú podľa návrhu v podstate spadať pod definíciu a reguláciu GMO.

Rastliny získané NGT budú v ekologickej poľnohospodárskej výrobe naďalej zakázané.

Slovensko má v ENVI výbore dvojnásobné zastúpenie v europoslancoch za Progresívne Slovensko, v Martinovi Hojsíkovi a Michalovi Wiezikovi. Obaja hlasovali proti.

Protichodné názory

Tesne pred hlasovaním europoslancov k podpore NGT listom vyzvalo 1 500 vedcov vrátane 37 držiteľov Nobelovej ceny, väčšinou z oblasti chémie a medicíny. Argumentujú tým, že využitie GT je dôležité pre dlhodobo udržateľnú výrobu potravín. Vysvetľujú, že bežné kríženie rastlín odolných voči klimatickým zmenám trvá aj desaťročia, pričom niektoré odrody sa konvenčnými metódami nedajú vyšľachtiť vôbec. Menujú odrody ovocia, hrozna či zemiakov.

„Ako znepokojení občania, ktorí veria v silu vedy zlepšiť naše životy a náš vzťah s planétou, vás prosíme, aby ste hlasovali za NGT, čím zosúladíte svoje rozhodnutia s pokrokom vo vedeckom poznaním,“ apelujú vedci. „Teraz sa musíme viac ako kedykoľvek predtým povzniesť nad ideológie a dogmatizmus,“ píšu vo výzve.

Naproti tomu je voči návrhu eurokomisie kritická organizácia Greenpeace. Tvrdí, že tým porušuje práva európskych spotrebiteľov. Problém je v tom, že pre prvú kategóriu NGT nebude platiť povinnosť označovania jej prítomnosti v potravinách.

Prekáža jej tiež. že sa pri ňom Komisia neriadi zásadou predbežnej opatrnosti. Zjednodušene: podľa tejto zásady by sa nemalo povoľovať nič, pri čom existuje vedecká neistota ohľadom rizika pre ľudské zdravie alebo životné prostredie.

Práve obmedzenie slobody rozhodovania bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo návrh nepodporil europoslanec Martin Hojsík.

„To nemá nič spoločné s tým, či je NGT dobré alebo nie. Hlasovanie nebolo o zakazovaní. Je to o tom, aby ľudia mali právo si vybrať. Keď to je také dobré, tak to má byť na prednej strane etikety,“ vysvetľuje pre EURACTIV Slovensko svoj postoj.

Z rovnakého dôvodu môžu podľa neho na NGT doplatiť aj samotní farmári. Patenty na plodiny budú mať v rukách veľké agrochemické firmy. „Môže sa stať, že patentovo chránené plodiny skončia na poli farmára, ktorý o tom ani nebude vedieť. Potom môže ľahko skončiť so žalobou na náhradu škody za to, že neplatí licenčné poplatky,“ dodáva.

Tiež spomína tradičný argument odporcov GMO plodín – ich odolnosť voči pesticídom, hlavne herbicídom.

Wiezikovi najviac prekážalo, že nenavrhovala dostatočný rámec na zhodnotenie rizík spojených s používaním NGT. „Vôbec neriešila systém efektívneho označovania NGT, a vo svojej podstate navrhovala zmiešanie NGT s konvenčnými produktami a plodinami, čo vystavovalo spotrebiteľov voľbe medzi NGT a organickou produkciou – tá je ale výrazne drahšia,“ objasnil s tým, že takýto prístup považuje za neprijateľný.

Očom je návrh Komisie

Komisia navrhuje vytvoriť dve kategórie pre reguláciu NGT. Do prvej skupiny by mali spadať upravené rastliny „porovnateľné“ s prirodzene vyskytujúcimi sa druhmi či s vyšľachtenými rastlinami.

Takéto rastlinu budú podliehať overovaciemu postupu, no budú oslobodené od požiadaviek právnych predpisov pre GMO. „Preto sa v prípade týchto rastlín nemusí vykonať žiadne posúdenie rizika a môžu sa označovať rovnako ako konvenčné rastliny,“ vysvetľuje eurokomisia.

Druhú kategóriu budú tvoriť zvyšné NGT, na ktoré sa bude uplatňovať súčasná smernica pre GMO. Tá zostáva naďalej platná – aspoň to tak plánuje Európska komisia. Výrazne upravené plodiny tak budú podľa návrhu v podstate spadať pod definíciu a reguláciu GMO.

Rastliny získané NGT budú v ekologickej poľnohospodárskej výrobe naďalej zakázané.