Európska agenda v programoch politických strán

 Plány strán pre pôdohospodárstvo: Zrušenie dotácií, koniec klietok či štátny potravinový reťazec

 Parlamentné voľby 2023: Európska agenda v programoch politických strán

Slovenské politické strany pred voľbami priznávajú viaceré ekologické problémy v agrosektore, no pri ich riešení uprednostňujú vlastné riešenia pred tými, ktoré prichádzajú z EÚ. Až na Progresívne Slovensko všetky oslovené strany odmietli vyčleniť ďalšiu poľnohospodársku pôdu mimo produkciu. Ani jedná strana nechce podporiť uvoľnenie legislatívy pre nové genomické techniky úpravy rastlín.

Analýza politických programov strán, ktoré majú najväčšiu šancu dostať sa do parlamentu po septembrových voľbách, sa v téme pôdohospodárstva sústredila na päť tém.

Štruktúra poľnohospodárskej výroby

Od tohto roku je v platnosti nové Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, a teda aj nové pravidlá čerpania agrodotácií. V jednoduchosti: nová politika o niečo viac podporuje pestovanie prácnejších plodín a chov zvierat a tiež finančne viac zvýhodňuje malé a stredné farmy. Politických strán sme sa pýtali, či považujú súčasnú výrobnú štruktúru agrosektora za ideálnu, či by podporili ešte výraznejšie presmerovanie dotácií od veľkých podnikov k menším.

Strana SaS má vo volebnom programe zrušenie všetkých dotácií v EÚ. Dovtedy by ale podľa tímlíderky pre pôdohospodárstvo Jarmily Halgašovej mali podporovať rovnako malých aj veľkých, pričom ich ale treba motivovať, aby sa sústredili hlavne na živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu, teda ovocie a zeleninu. „Je logické, že ak má niekto viac pracovať, tak by mal dostať aj viac peňazí,“ tvrdí s tým, že strana chce zjednodušiť podmienky predaja z dvora. Redistributívne platby považuje za dostatočné.

To isté tvrdí aj Sme rodina. Súčasné prerozdeľovanie dotácií je podľa odborníka strany Jaroslava Karahutu nastavené dobre. Za problém slovenského poľnohospodárstva považuje slabý prístup malých a stredných farmárov k pôde a informáciám. Strana im chce pomôcť so zakladaním odbytových združení z európskych, ako aj štátnych peňazí. „Tak ako je to v iných poľnohospodársky úspešných štátoch,“ dodáva. Podľa hnutia domácim farmárom s objemom produkcie pomôže len vstup štátu do produkcie, spracovania a predaja potravín. V štvorbodovom volebnom programe hnutia je jednou z hlavných priorít vytvorenie štátneho potravinového reťazca so štátnymi družstvami.

acielenie väčšej časti dotácií na stredné a malé farmy za „veľmi potrebné“ považuje Progresívne Slovensko. Strana chce ešte viac posilniť stropovanie dotácií a zefektívniť podporu rodinných fariem a mladých farmárov cez Program rozvoja vidieka. Zmeniť dotácie podľa PS nestačí, a preto navrhuje pre nich zlepšiť prístup k pôde a vytvoriť prostredie pre podporu vzdelávania farmárov a etablovanie štatútu farmára v spoločnosti.

Za väčšiu podporu malých a stredných podnikov je aj KDH, ktoré je z oslovených strán najkritickejšie voči súčasnému spôsobu prerozdeľovania agrodotácií. Stropovanie a redsitributívna platba sa podľa hnutia nastavili neodporne a nesprávne. Trend koncentrácie výrobných zdrojov v niekoľkých finančných či rodinných skupinách označuje za „toxický pre spoločnosť“. Za problém považuje hlavne vyplácanie dotácií farmám s výrazne nižšou produkciou ako ich dotačný príjem, biofarmy vyvážajúce produkciu do zahraničia a podniky nedodržiavajúce zásady správnej farmárskej práce. Chce preto zaviesť ročný strop, do ktorého sa ale nebudú počítať len hektárové dotácie, ale všetky formy podpôr. Počítať sa nebude na podnik, ale na konečného užívateľa výhod. Súčasne chce stanoviť maximálny limit dotácií na špeciálne plodiny a živočíšnu výrobu, čím chce zabrániť ich koncentrácii na malom území.

SNS tvrdí, že problémom agropolitiky EÚ nie je rozdelenie dotácií podľa veľkosti fariem, ale rôzne výšky štátnych podpôr v členských štátoch EÚ, čo narúša trh s komoditami a konkurencieschopnosť farmárov. Podľa Gabriely Matečnej sa koncentrácia fariem „extrémne vo veľkom“ deje aj v iných európskych krajinách. Tento trend pripisuje novým technológiám precízneho poľnohospodárstva či nezáujmu mladých o odvetvie.

Strana Hlas odmieta tlak Európskej komisie, ktorá „chce slovenské poľnohospodárstvo rozbiť na malé celky, neraz nekonkurencieschopné a extrémne závislé od európskych a štátnych dotácií“. Cieľom strany je vytvárať čo najlepšie podmienky vstupu na trh pre všetky farmy. „Pre malých a mladých poľnohospodárov chceme udržať aktuálne úrovne podpôr a zároveň chceme zvýšiť možnosť a zlepšiť podmienky predaja z dvora,“ dodáva Hlas.

Pozornosť podpore malých a rodinných fariem chce venovať aj hnutie Republika. Okrem bezúročných pôžičiek pre začínajúcich farmárov ale žiadne konkrétne opatrenia nenavrhuje.

Budúcnosť európskeho poľnohospodárstva

Keďže sa v EÚ pomaly začína otvárať diskusia aj o novej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) po roku 2027 a Slovensko v nej bude zastupovať s najväčšou pravdepodobnosťou už budúci minister, zisťovali sme od kandidátov, ako si predstavujú jej ďalšie smerovanie. Jednou z hlavných deliacich línií reformy bude ekológia verzus ekonomika. Na jednej strane bude pokračovať plnenie Európskej zelenej dohody, ktorá má veľa cieľov aj pre agrosektor a súčasne bude rásť tlak na rast jeho produkciu z obáv o svetovú potravinovú bezpečnosť pre vojnu na Ukrajine.

Politické strany nespochybňujú ekologické problémy v sektore, no väčšine sa nepáči európsky spôsob ich riešenia. Preto chcú presadiť vlastné recepty na zdravú krajinu. Najčastejšie to skloňujú pri pôde a zaujímavosťou je, že všetky zdôrazňujú dôležitosť podporiť jej schopnosť zachytávať uhlík ako opatrenie, ktoré má pomôcť zmierňovaniu klimatickej zmeny a adaptácii na ňu.

S ambicióznejšími ekologickými plánmi súhlasia tri strany: Progresívne Slovensko, KDH a OĽaNO. Kresťanskí demokrati majú vlastný koncept zelenej transformácie (hovoria o „zmene celkovej paradigmy“) sektora založený na hesle „Zdravá pôda – zdravé jedlo – zdravý národ“. Ten obsahuje veľa konkrétnych opatrení, ktorých najčastejším spoločným menovateľom je ochrana pôdy. Strana chce napríklad zaviesť limity pre počty zvierat na jednej farme, pre maximálne hektárové výmery plantáží špeciálnych plodín, ako zemiaky a ovocie v jednom katastri, na ktoré bude môcť farmár poberať dotácie. Strana tiež chce predbehnúť EÚ v zavedení certifikačného systému a technológií podporujúcich ukladanie uhlíka do pôdy.

Rámec na sekvestráciu uhlíka má vo volebnom programe aj PS. Okrem toho chce zlepšiť podmienky chovu hospodárskych zvierat (koniec klietkového chovu, sprísnenie podmienok transportu a porážania zvierat) či lepšie kompenzovať škody spôsobené šelmami na hospodárskych zvieratách a uplatňovať preventívne opatrenia na ich ochranu. Podľa strany Únia nemá iné alternatívy ako nahradiť priemyselné poľnohospodárstvo šetrnejším. „Pri tejto otázke neexistujú alternatívy,“ hovorí Michal Wiezik.

Podľa SaS sa poľnohospodárstvo dá ozeleňovať len v miere, ktorú dokáže finančne ustáť. Slovensko by sa podľa strany malo zamerať na šetrnejšie hospodárenie na ornej pôde, v ovocných sadoch či vo vinohradoch a dôraz kladie na vodné závlahy a zadržiavanie vody v krajine. Jarmila Halgašová ale upozorňuje, že lepší život na vidieku zabezpečí len ekonomický rast. „Hrubá pridaná hodnota na hektár poľnohospodárskej pôdy patrí k najnižším v celej EÚ. Ak chceme ľuďom uľahčiť a zatraktívniť život v regiónoch, tak to musíme zmeniť,“ objasňuje.

Podobne to vidí Hlas, ktorý hovorí, že namiesto ozeleňovania by sa mal sektor sústrediť na cirukálrnu ekonomiku. Strana tvrdí, že treba zintenzívniť viazanie uhlíka z atmosféry do pôdy. „A poľnohospodárstvo s lesníctvom sú na to doslova dokonalé nástroje. Toto by mali byť priority SPP po 2027,“ tvrdí Hlas.

Sme rodina dôrazne odmieta, aby synonymom ozeleňovania bol bezzásah. Najlepším riešením pre životné prostredie je podľa Jaroslava Karahutu podpora malého a stredného podnikania, lokálnej produkcie a rodinných podnikov. Za efektívne opatrenie považuje motivovanie farmárov, aby spájali sily v odbytových združeniach. Aj on hovorí o potrebe ozdravenia pôdy, pričom navrhuje podporiť produkciu a spracovanie rastlinných bielkovín.

V prípade Republiky jasnú odpoveď nepoznáme, ale v programe hnutie sľubuje, že presadí skutočnú ochranu prírody založenú na „dlhodobých skúsenostiach a analýzach“ a nie na „premotivovanom amatérskom aktivizme“. „Preto odmietame rôzne nedomyslené (európske) ,zelené plány‘, ktoré nespĺňajú základné odborné kritériá technickej realizovateľnosti, ekonomickej udržateľnosti ani samotnej ekologickej účinnosti,“ píše. V programe tiež sľubuje sprísniť  legislatívu v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy. Chce prehodnotiť zaradenie pôdy medzi tovar v prístupovej zmluve EÚ a zakázať skupovanie slovenskej pôdy cudzincami.

Smer avizuje, že na európskej a domácej úrovni podporí len také ciele v environmentálnej politike, ktoré nebudú „drasticky ohrozovať“ a obmedzovať konkurencieschopnosť európskej a slovenskej ekonomiky. Okrem toho chce predstaviť nový Národný program ochrany vody.

Podľa SNS by sa nová agropolitika EÚ mala zamerať na podporu precízneho poľnohospodárstva, ktoré prináša zníženie CO2. Za najväčšie ekologické problémy agrárnej krajiny považuje nedostatok vodozádržnych a protieróznych opatrení na veľkých rozlohách lánov. Slovensko by sa podľa nej malo sústrediť aj na klesajúcu živočíšnu výrobu, s čím súvisí nedostatok organických látok v pôde.

Neproduktívne plochy

Zaujímali nás takisto názory politických strán na Nariadenie EÚ o obnove prírody. Konkrétne sme sa pýtali, či sú za rozširovanie neproduktívnych plôch na poľnohospodárskej pôde, a to z niekoľkých dôvodov: takto sme chceli spoznať ich postoje k stavu biodiverzity či zdravia pôdy, no je to zároveň aj príležitosť zhodnotiť prvý rok zavedenia ekoschém, ktorých podmienkou sú aj neproduktívne plochy, konkrétne biopásy a úhor. Práve biopásy sa stali zrejme najvýraznejšou predvolebnou témou v sektore. Farmári, ktorí sa zapojili do ekoschém a založili biopásy, narazili na problém s rastom burín a inváznych rastlín.

Nariadenie o obnove prírody pritom pôvodne chcelo, aby do roku 2030 bola až desatina poľnohospodárskej pôdy v neproduktívnom režime. Po hlasovaní Európskeho parlamentu je však veľmi pravdepodobné, že tento cieľ z legislatívy vypadne.

S výnimkou progresívcov ale kandidujúce strany viac neobhospodarovanej plochy na Slovensku vidieť nechcú. Zhodujú sa ale na tom, že neproduktívne plochy by nemali byť len o biopásoch a navrhujú doplniť ich o ďalšie prvky na oživanie vidieckej krajiny.

KDH tvrdí, že plošné zavádzanie „proekologických opatrení“ a ďalšie znižovanie výmery obhospodarovanej poškodzuje národnoštátny záujem Slovenska, oslabuje ekonomiku fariem a vyostruje konflikt medzi poľnohospodármi a ochranármi. Podľa strany sú ekoschémy chaotické, chýba im ekologický pohľad a odbornosť. Celofarmovú ekoschému považuje za dobrý prístup, no dodáva, že v súčasnej podobe iba okrajovo prispieva k ochrane biodiverzity, vodozádržnosti či prechádzaniu erózií.

Aj podľa SNS sa pri pohľade na biopásy „plné buriny“ ukázalo, že sa neosvedčili. Podľa Gabriely Matečnej by sa o krajinotvorných prvkoch nemalo rozhodovať od stola. Hovorí, že na Slovensku, ktoré je geomorfologicky rôznorodé, jednotlivé územia potrebujú rozličné neprodukčné prvky. „Iné potreby majú z hľadiska spoločných zariadení, biokoridorov, vetrolamov, protieróznych opatrení či vodozádržných prvkov nížiny, iné pahorkatiny a iné horské oblasti. Dotačná politika by sa mala zamerať na funkčné opatrenia, nie na plošné míňanie financií bez rozmyslu, len aby sa odškrtávali percentá,“ približuje postoj národniarov. Zároveň neproduktívne poľnohospodárske plochy dáva do kontextu rozlohy chránených území, ktorá je s 37,4 percentami ôsma najvyššia v rámci EÚ.

Takmer totožný postoj má strana Hlas. „Slovensko je na rozdiel napríklad od Holandska, Dánska či Slovinska veľmi rôznorodá krajina. V každom type územia sú potrebné iné krajinotvorné prvky napríklad na zadržiavanie vody v krajine, protierózne opatrenia či starostlivosť o zachovávanie pasienkov chovom hospodárskych zvierat,“ napísala strana.Podobne to vidí Hlas, ktorý hovorí, že namiesto ozeleňovania by sa mal sektor sústrediť na cirukálrnu ekonomiku. Strana tvrdí, že treba zintenzívniť viazanie uhlíka z atmosféry do pôdy. „A poľnohospodárstvo s lesníctvom sú na to doslova dokonalé nástroje. Toto by mali byť priority SPP po 2027,“ tvrdí Hlas.

Sme rodina dôrazne odmieta, aby synonymom ozeleňovania bol bezzásah. Najlepším riešením pre životné prostredie je podľa Jaroslava Karahutu podpora malého a stredného podnikania, lokálnej produkcie a rodinných podnikov. Za efektívne opatrenie považuje motivovanie farmárov, aby spájali sily v odbytových združeniach. Aj on hovorí o potrebe ozdravenia pôdy, pričom navrhuje podporiť produkciu a spracovanie rastlinných bielkovín.

V prípade Republiky jasnú odpoveď nepoznáme, ale v programe hnutie sľubuje, že presadí skutočnú ochranu prírody založenú na „dlhodobých skúsenostiach a analýzach“ a nie na „premotivovanom amatérskom aktivizme“. „Preto odmietame rôzne nedomyslené (európske) ,zelené plány‘, ktoré nespĺňajú základné odborné kritériá technickej realizovateľnosti, ekonomickej udržateľnosti ani samotnej ekologickej účinnosti,“ píše. V programe tiež sľubuje sprísniť  legislatívu v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy. Chce prehodnotiť zaradenie pôdy medzi tovar v prístupovej zmluve EÚ a zakázať skupovanie slovenskej pôdy cudzincami.

Smer avizuje, že na európskej a domácej úrovni podporí len také ciele v environmentálnej politike, ktoré nebudú „drasticky ohrozovať“ a obmedzovať konkurencieschopnosť európskej a slovenskej ekonomiky. Okrem toho chce predstaviť nový Národný program ochrany vody.

Podľa SNS by sa nová agropolitika EÚ mala zamerať na podporu precízneho poľnohospodárstva, ktoré prináša zníženie CO2. Za najväčšie ekologické problémy agrárnej krajiny považuje nedostatok vodozádržnych a protieróznych opatrení na veľkých rozlohách lánov. Slovensko by sa podľa nej malo sústrediť aj na klesajúcu živočíšnu výrobu, s čím súvisí nedostatok organických látok v pôde.

Neproduktívne plochy

Zaujímali nás takisto názory politických strán na Nariadenie EÚ o obnove prírody. Konkrétne sme sa pýtali, či sú za rozširovanie neproduktívnych plôch na poľnohospodárskej pôde, a to z niekoľkých dôvodov: takto sme chceli spoznať ich postoje k stavu biodiverzity či zdravia pôdy, no je to zároveň aj príležitosť zhodnotiť prvý rok zavedenia ekoschém, ktorých podmienkou sú aj neproduktívne plochy, konkrétne biopásy a úhor. Práve biopásy sa stali zrejme najvýraznejšou predvolebnou témou v sektore. Farmári, ktorí sa zapojili do ekoschém a založili biopásy, narazili na problém s rastom burín a inváznych rastlín.

Nariadenie o obnove prírody pritom pôvodne chcelo, aby do roku 2030 bola až desatina poľnohospodárskej pôdy v neproduktívnom režime. Po hlasovaní Európskeho parlamentu je však veľmi pravdepodobné, že tento cieľ z legislatívy vypadne.

S výnimkou progresívcov ale kandidujúce strany viac neobhospodarovanej plochy na Slovensku vidieť nechcú. Zhodujú sa ale na tom, že neproduktívne plochy by nemali byť len o biopásoch a navrhujú doplniť ich o ďalšie prvky na oživanie vidieckej krajiny.

KDH tvrdí, že plošné zavádzanie „proekologických opatrení“ a ďalšie znižovanie výmery obhospodarovanej poškodzuje národnoštátny záujem Slovenska, oslabuje ekonomiku fariem a vyostruje konflikt medzi poľnohospodármi a ochranármi. Podľa strany sú ekoschémy chaotické, chýba im ekologický pohľad a odbornosť. Celofarmovú ekoschému považuje za dobrý prístup, no dodáva, že v súčasnej podobe iba okrajovo prispieva k ochrane biodiverzity, vodozádržnosti či prechádzaniu erózií.

Aj podľa SNS sa pri pohľade na biopásy „plné buriny“ ukázalo, že sa neosvedčili. Podľa Gabriely Matečnej by sa o krajinotvorných prvkoch nemalo rozhodovať od stola. Hovorí, že na Slovensku, ktoré je geomorfologicky rôznorodé, jednotlivé územia potrebujú rozličné neprodukčné prvky. „Iné potreby majú z hľadiska spoločných zariadení, biokoridorov, vetrolamov, protieróznych opatrení či vodozádržných prvkov nížiny, iné pahorkatiny a iné horské oblasti. Dotačná politika by sa mala zamerať na funkčné opatrenia, nie na plošné míňanie financií bez rozmyslu, len aby sa odškrtávali percentá,“ približuje postoj národniarov. Zároveň neproduktívne poľnohospodárske plochy dáva do kontextu rozlohy chránených území, ktorá je s 37,4 percentami ôsma najvyššia v rámci EÚ.

Takmer totožný postoj má strana Hlas. „Slovensko je na rozdiel napríklad od Holandska, Dánska či Slovinska veľmi rôznorodá krajina. V každom type územia sú potrebné iné krajinotvorné prvky napríklad na zadržiavanie vody v krajine, protierózne opatrenia či starostlivosť o zachovávanie pasienkov chovom hospodárskych zvierat,“ napísala strana.

Podobne to vidí Hlas, ktorý hovorí, že namiesto ozeleňovania by sa mal sektor sústrediť na cirukálrnu ekonomiku. Strana tvrdí, že treba zintenzívniť viazanie uhlíka z atmosféry do pôdy. „A poľnohospodárstvo s lesníctvom sú na to doslova dokonalé nástroje. Toto by mali byť priority SPP po 2027,“ tvrdí Hlas.

Sme rodina dôrazne odmieta, aby synonymom ozeleňovania bol bezzásah. Najlepším riešením pre životné prostredie je podľa Jaroslava Karahutu podpora malého a stredného podnikania, lokálnej produkcie a rodinných podnikov. Za efektívne opatrenie považuje motivovanie farmárov, aby spájali sily v odbytových združeniach. Aj on hovorí o potrebe ozdravenia pôdy, pričom navrhuje podporiť produkciu a spracovanie rastlinných bielkovín.

V prípade Republiky jasnú odpoveď nepoznáme, ale v programe hnutie sľubuje, že presadí skutočnú ochranu prírody založenú na „dlhodobých skúsenostiach a analýzach“ a nie na „premotivovanom amatérskom aktivizme“. „Preto odmietame rôzne nedomyslené (európske) ,zelené plány‘, ktoré nespĺňajú základné odborné kritériá technickej realizovateľnosti, ekonomickej udržateľnosti ani samotnej ekologickej účinnosti,“ píše. V programe tiež sľubuje sprísniť  legislatívu v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy. Chce prehodnotiť zaradenie pôdy medzi tovar v prístupovej zmluve EÚ a zakázať skupovanie slovenskej pôdy cudzincami.

Smer avizuje, že na európskej a domácej úrovni podporí len také ciele v environmentálnej politike, ktoré nebudú „drasticky ohrozovať“ a obmedzovať konkurencieschopnosť európskej a slovenskej ekonomiky. Okrem toho chce predstaviť nový Národný program ochrany vody.

Podľa SNS by sa nová agropolitika EÚ mala zamerať na podporu precízneho poľnohospodárstva, ktoré prináša zníženie CO2. Za najväčšie ekologické problémy agrárnej krajiny považuje nedostatok vodozádržnych a protieróznych opatrení na veľkých rozlohách lánov. Slovensko by sa podľa nej malo sústrediť aj na klesajúcu živočíšnu výrobu, s čím súvisí nedostatok organických látok v pôde.

Neproduktívne plochy

Zaujímali nás takisto názory politických strán na Nariadenie EÚ o obnove prírody. Konkrétne sme sa pýtali, či sú za rozširovanie neproduktívnych plôch na poľnohospodárskej pôde, a to z niekoľkých dôvodov: takto sme chceli spoznať ich postoje k stavu biodiverzity či zdravia pôdy, no je to zároveň aj príležitosť zhodnotiť prvý rok zavedenia ekoschém, ktorých podmienkou sú aj neproduktívne plochy, konkrétne biopásy a úhor. Práve biopásy sa stali zrejme najvýraznejšou predvolebnou témou v sektore. Farmári, ktorí sa zapojili do ekoschém a založili biopásy, narazili na problém s rastom burín a inváznych rastlín.

Nariadenie o obnove prírody pritom pôvodne chcelo, aby do roku 2030 bola až desatina poľnohospodárskej pôdy v neproduktívnom režime. Po hlasovaní Európskeho parlamentu je však veľmi pravdepodobné, že tento cieľ z legislatívy vypadne.

S výnimkou progresívcov ale kandidujúce strany viac neobhospodarovanej plochy na Slovensku vidieť nechcú. Zhodujú sa ale na tom, že neproduktívne plochy by nemali byť len o biopásoch a navrhujú doplniť ich o ďalšie prvky na oživanie vidieckej krajiny.

KDH tvrdí, že plošné zavádzanie „proekologických opatrení“ a ďalšie znižovanie výmery obhospodarovanej poškodzuje národnoštátny záujem Slovenska, oslabuje ekonomiku fariem a vyostruje konflikt medzi poľnohospodármi a ochranármi. Podľa strany sú ekoschémy chaotické, chýba im ekologický pohľad a odbornosť. Celofarmovú ekoschému považuje za dobrý prístup, no dodáva, že v súčasnej podobe iba okrajovo prispieva k ochrane biodiverzity, vodozádržnosti či prechádzaniu erózií.

Aj podľa SNS sa pri pohľade na biopásy „plné buriny“ ukázalo, že sa neosvedčili. Podľa Gabriely Matečnej by sa o krajinotvorných prvkoch nemalo rozhodovať od stola. Hovorí, že na Slovensku, ktoré je geomorfologicky rôznorodé, jednotlivé územia potrebujú rozličné neprodukčné prvky. „Iné potreby majú z hľadiska spoločných zariadení, biokoridorov, vetrolamov, protieróznych opatrení či vodozádržných prvkov nížiny, iné pahorkatiny a iné horské oblasti. Dotačná politika by sa mala zamerať na funkčné opatrenia, nie na plošné míňanie financií bez rozmyslu, len aby sa odškrtávali percentá,“ približuje postoj národniarov. Zároveň neproduktívne poľnohospodárske plochy dáva do kontextu rozlohy chránených území, ktorá je s 37,4 percentami ôsma najvyššia v rámci EÚ.

Takmer totožný postoj má strana Hlas. „Slovensko je na rozdiel napríklad od Holandska, Dánska či Slovinska veľmi rôznorodá krajina. V každom type územia sú potrebné iné krajinotvorné prvky napríklad na zadržiavanie vody v krajine, protierózne opatrenia či starostlivosť o zachovávanie pasienkov chovom hospodárskych zvierat,“ napísala strana.

V SaS sú presvedčení, že Slovensko už má „viac než dosť“ neobhospodarovanej pôdy. Nerozumie, prečo by farmári mali nechávať zarastať pôdu inváznou burinou. Ako upresnila Jarmila Halgašová, strana vidí skôr význam v tvorbe stromoradí, vetrolamov alebo v rozširovaní vodných plôch. „Rovnako vidíme význam v znižovaní výmery plochy polí zasiatych jednou plodinou,“ hovorí expertka strany.

Podľa Sme rodina sa nedá odpovedať na otázku, či Slovensko zvládne 10 percent neproduktívnej poľnohospodárskej pôdy v závislosti od toho, či sa do nej budú počítať biele plochy, využívanej poľnohospodárskej alebo len ornej pôdy. Pri zakladaní biopásov by sa podľa Jaroslava Karahutu mala zvýšiť hlavne odmena farmárov hospodáriacich v chránených územiach.

Jedinú kladnú odpoveď na otázku zaslalo Progresívne Slovensko. „Vedecké výskumy jednoznačne potvrdili, že ak sa má zabrániť kolapsu biodiverzity v poľnohospodárskej krajine, je potrebné vyčleniť 10 percent pôdy na neproduktívne prvky,“ uviedol europoslanec Wiezik. Hovorí, že ekoschémy sa osvedčili, čo potvrdzujú aj čísla zapojených fariem (50 percent fariem pokrývajúcich 85 percent pôdy). Podľa neho by ale mali podporiť aj trvalejšie krajinotvorné prvky, ktoré dokážu plniť viac funkcií naraz. Menuje remízky, kvetnaté pásy a agrolesnícke prvky. „Takéto náročnejšie a najviac funkčné schémy by sme mali odmeňovať viac, aby to bola vitálna možnosť pre farmárov,“ objasňuje.

Republika podľa vyjadrení predsedu Milana Uhríka vylučovanie ďalšej pôdy z produkcie nepodporí. Uhrík hlasoval proti nariadeniu v Európskom parlamente a tvrdí, že slovenské poľnohospodárstvo „ešte viac zničí.“ „Je to šialené nariadenie, ktoré povedie k obmedzeniu úrody, a tým pádom k ďalšiemu zvyšovaniu cien potravín. Namiesto obilia na našich poliach bude rásť zelina a vlčí mak,“ dodáva.

Ako ďalej s pesticídmi

Väčšina analyzovaných strán sa nehlási k cieľu eurokomisie znížiť používanie pesticídov v poľnohospodárstve. Exekutíva vlani predstavila nariadenie pre trvalo udržateľné používanie pesticídov, ktoré sa okamžite stalo jednou z najrozporuplnejších tém európskej poľnohospodárskej diskusie. Jeho cieľom je znížiť používanie chémie pri ochrane rastlín pred škodcami o polovicu do roku 2030. To je cieľ pre celú Úniu a keďže spotreba chémie sa naprieč krajinami líši, v odôvodnených prípadoch si vlády budú môcť stanoviť aj menej ambiciózny cieľ, ktorý ale nesmie podliezť 35-percentnú hranicu.

Odborníci kandidujúcich strán odmietajú nariadenie argumentujúc veľmi podobne ako bývalé vedenie agrorezortu, ale aj väčšina slovenských farmárov. Poukazujú na to, že naši pestovatelia používajú menej chemických prípravkov ako ich zahraniční konkurenti, a preto by nemali mať rovnaké povinnosti.

Navrhovaný cieľ je podľa kandidátov nereálny (SNS), absolútne nespravodlivý (Hlas-SD), veľmi ambiciózny (SaS), neadresný (PS) či za hranicou slušnosti (KDH).

Jaroslav Karahuta zo Sme rodina nesúhlasí s plošným znížením aplikácia prípravkov na ochranu rastlín, kým bude základom na výpočet zníženia ich spotreba za predchádzajúce obdobie. Hovorí, že v EÚ už nefunguje rozdelenie na staré a nové členské štáty, preto by mal byť prístup Únie k všetkým farmárom rovnaký. Ak toto bude platiť, nevidí dôvod na zvyšovanie finančnej motivácie farmárov. „Nemôžeme predsa zo štátneho rozpočtu podporovať farmára, ktorý svojou nezodpovednou činnosťou prispel k degradácii pôdy a tým aj k zníženej forme odolnosti pestovaných rastlín, a znevýhodňovať tých, ktorí sa starajú o svoju pôdu a správnou praxou používajú podstatne menej prípravkov na ochranu rastlín,“ vysvetľuje.

„Slovensko nemôže za to, že v Dánsku či Holandsku pre extrémnu výšku rezíduí v pôde napríklad nie sú schopní poľnohospodári pestovať bioprodukty. My tento problém nemáme,“ myslí si exministerka Gabriela Matečná zo SNS. Slovensko podľa nej potrebuje iné opatrenia, ktoré budú mať pre biodiverzitu „neporovnateľne vyšší“ prínos ako redukcia chemikálií. Menuje zlepšovania kvality pôdy organickým hnojením, vápnením, budovaním vodozádržných a protieróznych opatrení.

Strana Hlas-SD považuje pri súčasných technologických a vedeckých poznatkoch navrhovaný cieľ za neuskutočniteľný. „Tlačenie do takýchto cieľov, robených doslova od bruselského stola, považujeme za neakceptovateľné,“ napísala strana.

Na nedostatky v procese prijímania nových pravidiel upozorňuje aj SaS. Jarmila Halgašová. Komisii vyčíta, že ich predstavila bez „relevantnej“ dopadovej štúdie. Má tiež obavy, že takéto opatrenia môžu Úniu zbaviť statusu najväčšieho exportéra agropotravinárskych komodít. „Naozaj si myslíme, že dovážané agropotravinárske komodity budú bezpečnejšie ako tie, ktoré si sami vyprodukujeme?“ pýta sa tímlíderka strany pre pôdohospodárstvo.

Jedinými dvoma stranami, ktoré v odpovediach zdôraznili potrebu obmedziť používanie pesticídov na Slovensku, je KDH a Progresívne Slovensko. Kresťanským demokratom prekáža spôsob, ako na to ide eurokomisia, a preto ponúkajú vlastné riešenia. Navrhujú, aby sa neznižovalo množstvo pesticídov, ale plocha, na ktorej sa používajú – rovnako o 50 percent. Ďalej navrhujú okamžitý zákaz reklamy na všetky pesticídy a programy motivujúce poľnohospodárov k väčšej spotrebe pesticídov, ako aj zavedenie jednotného stropu na množstvo účinnej látky, koľko môže farmár za rok použiť na konkrétnej plodine a hektári pôdy.

Progresívne Slovensko argumentuje aj potrebou znížiť závislosť EÚ od dovozu chémie z Ruska a Ukrajiny. No aj PS chce, aby nariadenie zohľadňovalo rozdiely v používaní pesticídov medzi členskými krajinami a vyžadovalo najväčší pokrok od štátov, kde je ich spotreba najväčšia.

Regulácia GMO

Politických strán sme sa tiež pýtali na uvoľnenie pravidiel pre Geneticky modifikované organizmy (GMO). Eurokomisia navrhla nariadenie, ktoré by z prísnej legislatívy vyňalo nové genomické techniky (NGT). Po prvotnom nesúhlase rozviazanie pravidiel – zatiaľ len slovne – podporil aj poverený minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš. Z reakcií oslovených strán ale vyplýva, že jeho nástupca už bude k návrhu Komisie zdržanlivejší a zrejme ho v samotnom hlasovaní ministrov nepodporí.

Z oslovených slovenských strán sa k jeho postoju nepridala žiadna. Ihneď po vyjadrení ministra sa GMO stalo výraznou politickou témou. Bírešov krok kritizoval Richard Takáč zo Smeru, podľa ktorého „mnohí“ považujú nové NGT za krok k používaniu samotných GMO.

Hlas tvrdí, že nové genomické techniky sú pre slovenské poľnohospodárstvo ohrozením. Podľa strany si Únia dokáže sama dopestovať dostatok potravín a mala by sa vyhnúť potravinovej politike Spojených štátov, kde si museli označovanie GMO potravín vybojovať spotrebitelia. „Toto je podľa nás cesta do potravinového a zdravotného pekla,“ dodáva.

Spotrebiteľa chce pred NGT chrániť aj SaS. Kupujúci podľa strany musia mať pri výbere potravín všetky potrebné informácie, čo súčasný návrh Komisie nezohľadňuje. „Preto ho nemôžeme podporiť,“ hovorí Jarmila Halgašová.

Komisia svoj návrh odôvodňuje tým, že NGT pomôže Únii lepšie zvládnuť klimatickú či humanitárnu krízu, pretože takto získané plodiny budú odolnejšie voči suchu, škodcom a môžu mať aj vyššie výnosy. Michal Wiezik z PS si ale nemyslí, že by pre poľnohospodárstvo boli nevyhnutné. „Stále je to manipulácia s genetickou informáciou, a preto je maximálna opatrnosť na mieste,“ vysvetľuje s tým, že strana môže s uvedením NGT súhlasiť až po vylúčení všetkých možných negatívnych vplyvov.

Slovenská národná strana dokonca tvrdí, že genetické modifikácie nemajú s udržateľnosťou poľnohospodárstva spoločné „absolútne nič“, preto je GMO pre stranu „červená čiara“. Podľa Gabriely Matečnej ide o „blud“ presadzovaný lobingom s biznisovým pozadím. „Neexistujú žiadne relevantné vedecké štúdie, ktoré by jasne povedali, že GMO je bezpečné pre ľudí, zvieratá, hmyz či prírodu,“ myslí si exministerka.

Sme rodina návrhu nepovedala kategorické „nie“ a chce „pozorne sledovať“ vývoj schvaľovacieho procesu. Dodáva ale, že jej zásadný negatívny postoj proti pestovaniu a používaniu GMO platí aj naďalej.

KDH uviedlo, že „z podstaty svojho konzervatívneho“ zamerania je zásadne proti uvoľňovaniu pravidiel pre NGT. Republika vo svojom programe odmieta pestovanie GMO na území Slovenska a preto navrhne „jednoznačný zákaz“ pestovania aj tých GMO plodín, ktoré sú v EÚ už schválené.

 EURActiv