Malé zamyslenie sa nad našim ovčiarstvom

Z histórie je známe, že ešte v 11. a 12. storočí ovce tvorili až 75 % všetkých hospodárskych zvierat na území terajšieho Slovenska. Ovčiarstvo na tomto území  malo veľkú tradíciu ešte pred nástupom valašskej kolonizácie t. j. pred 14. storočím a to najmä v západnej časti Slovenska a dokonca i na juhu. Neskôr sa chov oviec rozšíril i do podhorských a horských oblastí a v r. 1875 sa už evidovalo na našom území až  2.974 400 ks oviec.

V minulosti chov oviec bol vysoko oceňovaný a byť bačom, bolo veľké privilégium. Veľmi vysoko boli hodnotení i samotní pastieri oviec. Napr. už v r. 1696  v prešporskej stolici vydal župný úrad Artikuly cechu pastierov oviec. Zaujímavé sú pre nás podmienky pre vstup pastierov do cechu. Bolo tam uvádzané napr. že pastier   musel byť čestný človek, že budúci pastier  musel byť najskôr 3 roky pohoničom, že musí gazdovi uhradiť prípadné škody, atď. Za trojročné učenie sa musel  vyškolený pastier naučiť aj dobre ovce dojiť, vyrábať dobrý syr a musel byť i dobrým strihačom. Za to zaplatil podľa predpisu cechu  30 florentov. Kiež by i v súčasnosti sme si tak vážili ovčiarstvo i bačov a pastierov , ako tomu bolo v minulosti.

Posledné roky sa žiaľ stretávame stále častejšie s realitou, že nám ubúdajú počty hospodárskych zvierat vrátane  oviec. Napriek bohatej tradície s chovom oviec a aj veľkej obľube zvlášť ovčích mliečnych produktov  stále nie je spoločensky chov oviec ohodnotený, počty oviec sa neustále znižujú. V súčasnosti chovatelia oviec sa stretávajú s mnohými  problémami  a to nielen s počasím, ale i s  náročnou legislatívou a stále nedostatočnou podporou štátu. Podľa vyjadrenia našich ovčiarov v súčasnosti máme počet oviec pod 300 000 kusov a tento pokles stále viac – menej  pokračuje.  Pri takomto stave sa môže stať, že chov oviec sa obmedzí iba na chov v malom počte v  rodinných farmách.    Od vzniku samostatného Slovenska počet oviec klesol o vyše 40 % .  Chovatelia oviec dlhé roky čakali na dorovnanie platby VDJ, ktorá bola pre ovčiarov menej ako polovica z hodnoty určenej pre kravy. Aj toto spôsobilo, že mnohí chovatelia nedokázali udržať svoj chov a predali ovce.

  Jedným z ďalších podstatných problémov je aj nedostatok pracovníkov pri chove oviec a pri spracovávaní ovčieho mlieka. Je zarážajúce, že na výrobu našich tradičných špecialít z ovčieho mlieka, akou je najmä naša tradičná bryndza, sme nútení dovážať toto mlieko z iných krajín EÚ, kde sa ovčiarstvu dobre darí a že dokonca nemá produkty oviec u nás ani kto spracovať. Je naozaj potrebné sa touto problematikou zodpovedne zapodievať a urýchlene hľadať dostupné riešenia a to i za spolupráce s  rezortom školstva i zdravotníctva.

Ovca však v priebehu časov nestratila svoj prínos ako zdroj zdravej výživy, a ani  ako vše užitočné zviera. Kde sú tie časy, keď na území Slovenska bolo cca až 3 milióny oviec a keď sa podľa Mateja Bela naše hory od oviec beleli ? Ovčiarstvo, napriek veľkému úpadku má aj za súčasných podmienok veľkú perspektívu. Však práve chov oviec pomáha pri zlepšovaní životného prostredia, pri využití zanedbaných lúk a pasienkov, pri zlepšovaní agroturistiky a najmä pre vynikajúce zdravotné účinky ovčieho mäsa i mlieka. Zvlášť  ovčie mliečne výrobky sú predsa veľmi zdravé a vyhľadávané a ich sortiment i kvalita sa stále rozširuje a zlepšuje. Veľmi obľúbené sú i kultúrno spoločenské prezentácie ovčiarstva na ovčiarskych slávnostiach, ktoré organizuje Zväz chovateľov oviec a kôz. I posledné Ovenálie vo Východnej  potvrdili,  veľkú obľubu našich ovčích výrobkov i ovčiarskych tradícii.  Nevzdávajme sa preto chovu oviec a je na nás, či dokážeme odstrániť  pokles stavov oviec a postupne zvyšovať stavy oviec a rozvíjať naše ovčiarstvo tak, ako je to požadované a bežné i v zahraničí. 

Ing. Karol Herian, CSc., Žilina