Malé zamyslenie sa nad našim ovčiarstvom
Z histórie
je známe, že ešte v 11. a 12. storočí ovce tvorili až 75 % všetkých
hospodárskych zvierat na území terajšieho Slovenska. Ovčiarstvo na tomto
území malo veľkú tradíciu ešte pred
nástupom valašskej kolonizácie t. j. pred 14. storočím a to najmä
v západnej časti Slovenska a dokonca i na juhu. Neskôr sa chov
oviec rozšíril i do podhorských a horských oblastí a v r.
1875 sa už evidovalo na našom území až 2.974 400 ks oviec.
V minulosti
chov oviec bol vysoko oceňovaný a byť bačom, bolo veľké privilégium. Veľmi
vysoko boli hodnotení i samotní pastieri oviec. Napr. už v r.
1696 v prešporskej stolici vydal
župný úrad Artikuly cechu pastierov oviec. Zaujímavé sú pre nás podmienky pre
vstup pastierov do cechu. Bolo tam uvádzané napr. že pastier musel byť čestný človek, že budúci pastier musel byť najskôr 3 roky pohoničom, že musí
gazdovi uhradiť prípadné škody, atď. Za trojročné učenie sa musel vyškolený pastier naučiť aj dobre ovce dojiť,
vyrábať dobrý syr a musel byť i dobrým strihačom. Za to zaplatil podľa
predpisu cechu 30 florentov. Kiež by
i v súčasnosti sme si tak vážili ovčiarstvo i bačov
a pastierov , ako tomu bolo v minulosti.
Posledné
roky sa žiaľ stretávame stále častejšie s realitou, že nám ubúdajú počty
hospodárskych zvierat vrátane oviec.
Napriek bohatej tradície s chovom oviec a aj veľkej obľube zvlášť
ovčích mliečnych produktov stále nie je
spoločensky chov oviec ohodnotený, počty oviec sa neustále znižujú. V
súčasnosti chovatelia oviec sa stretávajú s mnohými problémami a to nielen s počasím, ale i
s náročnou legislatívou a stále nedostatočnou podporou štátu.
Podľa vyjadrenia našich ovčiarov v súčasnosti máme počet oviec pod
300 000 kusov a tento pokles stále viac – menej pokračuje.
Pri takomto stave sa môže stať, že chov oviec sa obmedzí iba na chov
v malom počte v rodinných
farmách. Od vzniku samostatného Slovenska počet oviec
klesol o vyše 40 % . Chovatelia oviec
dlhé roky čakali na dorovnanie platby VDJ, ktorá bola pre ovčiarov menej ako
polovica z hodnoty určenej pre kravy. Aj toto spôsobilo, že mnohí
chovatelia nedokázali udržať svoj chov a predali ovce.
Jedným
z ďalších podstatných problémov je aj nedostatok pracovníkov pri chove
oviec a pri spracovávaní ovčieho mlieka. Je zarážajúce, že na výrobu
našich tradičných špecialít z ovčieho mlieka, akou je najmä naša tradičná
bryndza, sme nútení dovážať toto mlieko z iných krajín EÚ, kde sa
ovčiarstvu dobre darí a že dokonca nemá produkty oviec u nás ani kto
spracovať. Je naozaj potrebné sa touto problematikou zodpovedne zapodievať a
urýchlene hľadať dostupné riešenia a to i za spolupráce s
rezortom školstva i zdravotníctva.
Ovca však v priebehu časov nestratila svoj prínos ako zdroj zdravej výživy, a ani ako vše užitočné zviera. Kde sú tie časy, keď na území Slovenska bolo cca až 3 milióny oviec a keď sa podľa Mateja Bela naše hory od oviec beleli ? Ovčiarstvo, napriek veľkému úpadku má aj za súčasných podmienok veľkú perspektívu. Však práve chov oviec pomáha pri zlepšovaní životného prostredia, pri využití zanedbaných lúk a pasienkov, pri zlepšovaní agroturistiky a najmä pre vynikajúce zdravotné účinky ovčieho mäsa i mlieka. Zvlášť ovčie mliečne výrobky sú predsa veľmi zdravé a vyhľadávané a ich sortiment i kvalita sa stále rozširuje a zlepšuje. Veľmi obľúbené sú i kultúrno spoločenské prezentácie ovčiarstva na ovčiarskych slávnostiach, ktoré organizuje Zväz chovateľov oviec a kôz. I posledné Ovenálie vo Východnej potvrdili, veľkú obľubu našich ovčích výrobkov i ovčiarskych tradícii. Nevzdávajme sa preto chovu oviec a je na nás, či dokážeme odstrániť pokles stavov oviec a postupne zvyšovať stavy oviec a rozvíjať naše ovčiarstvo tak, ako je to požadované a bežné i v zahraničí.
Ing. Karol Herian, CSc., Žilina