Malé zamyslenie sa nielen nad ovčiarstvom
Ing. Karol Herian, CSc., Žilina
V tomto roku sa po nútenej odmlke spôsobenej opatreniami proti pandemickým ochoreniam znova naplno rozbehla ovčiarska sezóna a s ňou spojené krásne ovčiarske podujatia pre verejnosť. Ľudia s potešením uvítali obnovenie tradičných verejných podujatí ako bola napr. Ovčiarska nedeľa v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline, tradičné veľkolepé Ovenálie, ktoré zorganizoval Zväz chovateľov oviec a kôz na amfiteátri vo Východnej, viaceré akcie Bačovej cesty napr. na salaši v Pružine u Oľgy Apoleníkovej a naposledy i krásne podujatie Novoťská hrudka v Novoti pod vedením Jozefa Kondelu. Boli to ozajstné krásne propagačné podujatia na oslavu ovčiarstva. Uskutočnilo sa tam viacero ukážok spracovania ovčieho mlieka, mnohé súťaže v kvalite ovčích mliečnych výrobkov, boli tam mnohé stánky s tradičnými remeslami i predajom našich špecialít a hlavne bol tam vždy i krásny kultúrny folklór i ďalšie atrakcie. Ozaj treba poďakovať organizátorom za tieto krásne i poučné podujatia, na ktorých sa zúčastnilo tisíce návštevníkov. S potešením možno konštatovať, že naši obyvatelia sa hlásia k našim tradičným výrobkom i potravinám a stále si s úctou pripomínajú naše tradičné bohatstvo. Však ozaj máme sa s čím aj pochváliť, lebo naše ovčiarske výrobky stále sú preferované a ich sortiment i kvalita sa neustále zlepšuje.
Na týchto slávnostiach odznelo od zodpovedných pracovníkov veľké množstvo slov o prednostiach a prínose nášho ovčiarstva pre našu spoločnosť a to v oblasti zdravotného prínosu, ekológie životného prostredia i kultúrneho bohatstva, no odzneli i nepríjemné konštatovania o súčasnej situácii v rozvoji ovčiarstva. Napriek všetkým prednostiam a prínosom, stavy oviec sa sústavne znižujú, zvyšuje sa plocha zarastených lúk a pasienkov, súčasná pomoc rozvoju chovu oviec je stále nedostatočná v porovnaní so zahraničím a mladí ľudia nemajú záujem pracovať v poľnohospodárskej prvovýrobe a ani pri spracovaní potravín. Dokonca i na naše tradičné ovčiarske výrobky musíme dovážať mlieko zo zahraničia, kde sa im to oplatí robiť a u nás nie. Ako je to možné, že vo vyspelých štátoch sa dokážu vo zvýšenej miere venovať poľnohospodárstvu i potravinárstvu a že nie sú odkázaní na dovoz základných potravín zo zahraničia tak ako je to u nás ?
Potravinová dostatočnosť a dostupná sebestačnosť zvlášť v súčasnej dobe sa stáva prvoradým strategickým cieľom aj vo vyspelých krajinách, no u nás stále sme to nedocenili. Od našej nežnej revolúcie u nás nastal prudký úpadok poľnohospodárstva i potravinárstva a stali sme sa nesebestačnými v zásobovaní základných potravín. Preto je ozaj vysoko aktuálne, aby sme zvlášť v súčasnom období i my nehľadali iba rôzne výhovorky a plané sľuby, ale aby sme sa urýchlene zorientovali a radikálnejšími opatreniami prispeli nielen k rozvoju ovčiarstva, ale aj celého poľnohospodárstva a potravinárstva. Všeobecným problémom nie je iba nedostatok peňažného zabezpečenia, ale v dodržaní princípov „zdravého sedliackeho rozumu“ a v dodržaní základných etických princípov i morálky. Obyčajní nezaujatí ľudia sú už znechutení neustálymi problémami a zasahovaniu politických strán do riešenia aktuálnych životných problémov. Finančnú pomoc a rezervy je potrebné hľadať nielen vo zvyšovaní daní a poplatkov u ľudí i podnikateľov, ale najmä v samotnom riadení národného hospodárstva, kde by mali rozhodovať skúsení odborníci a nie ľudia dosadení z politických strán. Potrebujeme ozaj tisíce štátnych úradníkov v takom veľkom počte okresov i krajov, prečo máme taký veľký počet pracovníkov na ministerstvách, prečo nedošlo k zlúčeniu viacerých rezortov, prečo máme taký vysoký počet vysokých škôl, ktorých absolventi nemajú u nás uplatnenie, prečo je taký veľký počet vysoko platených pracovníkov v súdnictve, pričom ich rozhodnutia trvajú neúmerne dlho a podobných rezerv je ešte veľmi veľa, no na ich riešenie je potrebná odvaha, veľká pokora a účinná spolupráca. Na tieto problémy sa už dlhší čas z rôznych spoločenských organizácii poukazuje, no doposiaľ nenašlo sa účinné riešenie. Pri dodržaní uvedených zásad rozumného , úsporného riadenia nášho hospodárstva, by sa určite našli prostriedky na rozvoj nielen pôdohospodárstva, ale i na rozvoj strednej vrstvy podnikateľov, na rozvoj zdravotníctva i školstva a pod. Bez naozajstného radikálnejšieho riešenia sme odkázaní na neustály úpadok životnej úrovne čo by sme nemali dopustiť. Možno by nám na začiatok pomohlo využiť i skúsenosti z vyspelých štátov, kde sa už dokázali vysporiadať s podobnými problémami.
Treba veriť, že sa i u nás nájde dobré riešenie a nájde sa dostatočná podpora a spolupráca k dosiahnutiu obnovy našej potravinovej sebestačnosti a taktiež i k zlepšeniu našich životných problémov. Máme predsa i tu na Slovensku dobré prírodné podmienky a veľa schopných a oddaných ľudí, ktorí by boli ochotní prispieť k skutočnému riešeniu spomínaných problémov.
