Momentálne vlna nemá na Slovensku odbyt

  Projekt s hnojivami z ovčej vlny stagnuje. Momentálne vlna nemá na Slovensku odbyt

Spoločnosť zaoberajúca sa výkupom ovčej vlny a jej následným exportom do Číny hľadá obchodných partnerov. Výkupná cena vlny je od 30 centov do jedného eura, podľa kvalitatívneho zaradenia a vzájomnej dohody – informuje text inzerátu zverejnený na internetovej stránke Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku (ZCHOK). Ide o dobrú cenu, zvyčajne sa vlna predáva aj po päť centov za kilogram, čo znamená, že chovateľ za strihanie dopláca, aj keď sa mu podarí vlnu zobchodovať.

„Ceny výkupu vlny sú na úrovni od piatich do desiatich centov, ak hovoríme o najpočetnejšom plemene valašiek. Pred niekoľkými rokmi sa našla cesta, ako vlnu spracovávať. Našli sme odberateľa, ktorý z nej vyrába hnojivo, keďže obsahuje veľa vzácnych látok, ale stroskotalo to. O využití ovčej vlny na stavebné izolácie sa tiež skôr iba hovorí. Sú také hluché obdobia, keď vlna nie je vôbec obchodovateľná, chovatelia by ju predali aj za nízku cenu, ale vôbec nie je o ňu záujem. Je to artikel, pre ktorý aktuálne neexistuje ekonomický model na Slovensku,“ vysvetľuje Slavomír Reľovský, riaditeľ ZCHOK.

Na Slovensku sa ovčia vlna po kolapse odevného priemyslu stala odpadom a za jej využitie sa zasadzuje viacero občianskych združení, ktoré okrem iného podporujú ručné spracovanie priamo na farmách. Počet malých remeselných spracovateľov vlny stúpa, tieto aktivity však k využitiu celkového objemu vyprodukovanej vlny prispievajú minimálne.

„Keď niekto kúpi od chovateľa 500 kíl vlny a má jej šesť ton, tak to významnejšie nepocíti,“ uzatvára Slavomír Reľovský.

Pomohlo by zaradenie do ekoschém

Projekt, ktorý pred niekoľkými rokmi rozbiehala firma Rokosan v spolupráci so ZCHOK a ministerstvom pôdohospodárstva sa zakladal na myšlienke spracovania väčšieho množstva vlny na organické hnojivá v závode v Sečovciach. Rokosan spracováva vlnu pomocou vlastnej certifikovanej technológie na komplexné aminokyselinové hnojivá, ktoré ponúkajú alternatívu k anorganickým hnojivám na ošetrenie osív, revitalizáciu pôdy i ako listovú výživu. Vlnu vykupujú iba zo slovenských chovov. Hnojivá sú certifikované pre ekologické hospodárstva, avšak na slovenskom trhu sa dosiaľ takýto produkt neuchytil a v takomto prípade je výroba vysoko stratová.

„Ak by MPRV zahrnulo naše produkty do celofarmovej ekoschémy, čím by pri ich aplikácii získal farmár možnosť podpory od Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), veľmi by to pomohlo celému projektu. Investovali sme do revitalizácie technologického parku v Sečovciach a začali s výkupom a spracovaním vlny. Máme produkt s minimálnou uhlíkovou stopou, zaradený do ekologického poľnohospodárstva, ktorý si však nevie nájsť cestu k farmárom,“ opisuje Štefan Szöke, generálny riaditeľ spoločnosti Rokosan pre poľnoinfo.sk.

V Maďarsku napríklad boli výrobky Rokosanu zaradené do dotačnej schémy pre farmárov a štát by mohol aj v prípade Slovenska takto prispieť k zvýšeniu používania organických, namiesto umelých hnojív. Projekt premeny vlny na hnojivá by sa takto mohol stať životaschopným, závod v Sečovciach má kapacitu spracovať denne osem ton vlny, čo predstavuje približne objem plne naloženého kamiónu. Dlhodobo by tak projekt prispel k ozeleneniu živočíšnej výroby, ktorú by zbavil odpadu – vlny aj rastlinnej výroby zvýšením používania organických hnojív. Slovensku by to prinieslo aj ďalšie ekologické benefity.

„Naša výroba znižuje závislosť na dovoze zemného plynu. Väčšina minerálnych hnojív sa totiž vyrába práve zo zemného plynu,“ uviedol Štefan Szöke.

S rastúcou cenou zemného plynu stúpa aj cena hnojív. Organické hnojivá sú síce alternatívou, ale rozhodujúca je ich cena.

Momentálne je výroba hnojív z vlny v Sečovciach zastavená, ale, ako hovorí Štefan Szöke, výkup vlny od slovenských chovateľov pokračuje. Dosiaľ takto spracovali 120 ton ovčej vlny a výrobu plánujú tento rok obnoviť. Ročne chovatelia oviec na Slovensku vyprodukujú 600 až 800 ton vlny.

Alternatíva z odpadu

Rokosan ponúka chovateľom 30 centov za kilogram aj možnosť vymieňať vlnu za ekologické hnojivo.

„Za tonu vlny dostane od nás chovateľ napríklad 66 litrov listového hnojiva, aplikačná dávka je päť litrov na hektár. Tona vlny mu počas celej sezóny zabezpečí komplexnú výživu na jeden hektár, ktorá plne nahrádza anorganické minerálne hnojivá na ošetrenie osív, pôdy a listovú výživu,“ vysvetľuje Štefan Szöke.

Firma sa zameriava predovšetkým na produkciu aminokyselinových hnojív z hydinového peria, ale aj z kopýt a rohov, a o ich použití rokuje aj s európskymi inštitúciami. Jeho cieľom je, aby sa z organických odpadov vyrábali oveľa väčšie množstvá hnojív a tak by sa nemuseli chemické hnojivá používať vôbec.

V súčasnosti je slovenský výrobca etablovaný v mnohých rozvojových krajinách – v Etiópii, Rwande, Tanzánii, Nigeri, Rovníkovej Guinei. V Číne prostredníctvom ich produktov riešia napríklad revitalizáciu pôdy a skládok odpadov.

„Vlna sa k nám prilepila neplánovane, avšak oproti periu má výrazné benefity. Napríklad lanolín pôsobí ako stimulátor rastu a imunity rastlín. Napomáha zlepšeniu štruktúry pôdy a rozkladu organického materiálu v nej, pôsobí ako prírodný antibakteriálny a antifungálny prostriedok,“ opisuje generálny riaditeľ Rokosanu výhody hnojiva z ovčej vlny.

Magazín Life Sciences Review Europe zaradil v roku 2023 spoločnosť Rokosan medzi desiatku najlepších poľnohospodárskych biotechnologických spoločností v Európe a získala aj viaceré ocenenia za koncept cirkulárnej ekonomiky a využitie odpadu.

Autor článku: Klaudia Lászlóová – poľnoinfo.sk