Náš vidiek kultúrne ožíva

 Napriek neradostnej dlhotrvajúcej situácii s pandémiou ochorenia Covid, náš vidiek ožíva a vracia sa k svojim tradíciám i kultúre. Je veľmi dobre, že už takmer všade na vidieku ľudia už podstatne viac dbajú nielen na čistotu prostredia, ale stále viac kultúrne ožívajú. Dôkazom toho boli viaceré podujatia Vidieckeho parlamentu a napokon aj súťaž Líderka roka, kde sa prezentovali mnohé obce a chválili sa novými zariadeniami, výzdobou i sociálnym programom, ale i rozvojom tradícii i kultúry.

           Ja osobne som zažil krásny zážitok z mojej rodnej obci Tajov, kde pôsobil v minulosti môj otec ako dedinský učiteľ. Každoročne som do Tajova chodieval a pripomínal si detstvo a môj rodný dom – dedinskú školu, ktorá  sa už nevyužívala a chátrala. Keď som s priateľom  Milanom Koscom koncom tohto leta tam náhodou prišiel, nechcel som veriť vlastným očiam. Dedinská škola , môj rodný dom, bola už krásne opravená, zmodernizovaná a pripravená na spoločenské podujatia. Pred školou postavili dedinčania svojmu učiteľovi, nástupcovi po mojom otcovi Jozefovi Šebovi krásnu obrovskú drevenú bustu spolu so sovou, symbolom vzdelanosti. Táto pamiatka je hneď v susedstve pamätného domu Jozefa Gregora Tajovského a vynálezcu bezdrôtovej komunikácie kňaza Jozefa Murgaša. Títo traja významní predstavitelia obce Tajov majú svoju nádhernú pamätnú tabuľu i na miestnom kostole. Je to úžasné, keď spoluobčania si vedia takto uctiť pamiatku svojich  vynikajúcich predkov. Táto kultúrna pamiatka je na hlavnej ceste z Banskej Bystrice na Králiky, alebo Kordíky a je veľmi často navštevovaná turistami i školopovinnými deťmi z celého Slovenska a teraz budú návštevníci obce môcť obdivovať i vynovenú školu s nádhernou bustou pána Šebu.. Za túto krásnu obnovu školy a uctievanie si pamiatky významných predchodcov, patrí obrovské poďakovanie najmä pani starostke obce Mgr. Janette Cimermanovej .

            Som veľmi rád, že aj my na Slovensku si dokážeme vážiť svojich významných predkov, i svoje tradície a kultúru. Pevne verím, že sa budeme navzájom učiť, ako si treba vážiť to, čo tu máme, ako si máme uctiť významných ľudí a ako aj v dedinskom prostredí môžeme mať radosť zo života. Však práve život na vidieku je častokrát  kultúrne podstatne viac bohatší ako život v meste. Veď práve v dedinskom prostredí ľudia sa lepšie poznajú, dokážu si viac pomáhať a sú sebestačnejší. Spoločne sa však musíme zasadiť o to, aby náš vidiek nebola iba idealizovaná rozprávka, ale skutočný plnohodnotný život so všetkými vymoženosťami súčasnej doby. Veľkou mierou sa o presadzovanie potrieb vidieka ako aj jeho prezentáciu zasadzuje aj Vidiecky parlament na Slovensku.

 Ing. Karol Herian, CSc., Žilina