Naši ovčiari i napriek problémom zachovávajú tradície

            Naši ovčiari na Slovensku  napriek stále  sťaženým podmienkam sa snažia dodržiavať naše tradície a veľmi pozitívne  propagujú prínosy ovčiarstva pre našu spoločnosť. Podobne ako i v posledné roky aj tento rok usporiadali mnohé krásne  podujatia, ktoré boli veľmi bohato navštevované a kde sa  predvádzali ovčie výrobky, najmä mliečne špeciality ako sú ovčie syry a bryndza, mäsové prípravky ako baraní guláš, pečená jahňacina a pod. Ovčiarska sezóna sa začína  väčšinou už začiatkom mája, keď už sú ovečky vonku na zelených pasienkoch. Tradične vtedy sa začína i známa „ Bačová cesta“, keď na viacerých salašoch i farmách v Hornom Považí i na Liptove sa organizujú ovčiarske slávnosti. Veľmi navštevované sú napríklad v na Salaši v Pružine pod vedením Oľgy Apoleníkovej i na Kolibe v Papradne pod vedením Aničky Beníkovej, kde sa za účasti  predstaviteľov  okresov, krajov i odborníkov stretávajú stovky návštevníkov zo širokého okolia. Ľudia tam radi chodia, lebo vždy je tam bohatý kultúrny i odborný program vrátane rôznych súťaží pre dospelých i pre deti. Podávajú sa tam vynikajúce ovčiarske mliečne i mäsové špeciality vrátane baranieho guláša, bryndzových halušiek a pod.  Takéto slávnosti za účasti  ľudového folklóru a pri  dobrej zábave trvajú až do noci.

            Osobitne je potrebné pochváliť Zväz chovateľov oviec a kôz, ktorý tradične usporiadal so spoluorganizátorom obce Východná na jeho rozsiahlom amfiteátri vynikajúce celoslovenské oslavy ovčiarstva „Ovenálie 2023“. V tomto roku za prítomnosti ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidiekaProf. MVDr. Jozefa Bíreša, DrSc.,vedúcich pracovníkov ministerstva, Štátnej veterinárnej správy, vedenia Žilinskej župy i predstaviteľov Zväzu oviec a kôz a mnohých ďalších významných osobností a to  za prítomnosti niekoľko tisíc návštevníkov , uskutočnili vynikajúce oslavy ovčiarstva.  Na tomto podujatí sa zhodnotil súčasný stav i možné perspektívy rozvoja ovčiarstva. Na podujatí bolo množstvo zaujímavých akcii a súťaží i výstav oviec a kôz. Bola tam najmä súťaž kvality ovčích a kozích syrov, súťaž v ťahaní syrárskej nite, súťaž  o najkrajšiu syrársku tortu, súťaž vo varení guláša, ukážky výroby syra i strihania oviec a mnohé kultúrne a folklórne vystúpenia. Popri tom tam boli desiatky stánkov s ľudovými remeslami, tradičnými výrobkami a mnohé stánky s predajom i s občerstvením.

            Spracovateľov ovčieho a kozieho mlieka zaujímali najmä mliečne výrobky na súťaži, ale i v stánkoch. S potešením možno konštatovať, že sa súťaží zúčastnil veľmi veľký počet výrobcov s bohatým sortimentom ovčích hrudkových syrov, ovčej bryndze, údených syrov, zrejúcich syrov, žinčice i kozích syrov. Všetky výrobky boli hodnotené anonymne pracovníkmi Štátnej veterinárnej správy bez podstatnejších nedostatkov. Je potešiteľné, že súčasné ovčie i kozie mliečne výrobky sú zdravotne bezpečné a podstatne lepšej kvality ako pred rokom 2000. Samozrejme, že stále máme čo vylepšovať a aj  rozširovať sortiment i zlepšovať ich kvalitu. Práve takéto súťaže vždy napomáhajú našim výrobcom porovnať si vzájomnú kvalitu a získať aj nové skúsenosti i podnety na zlepšenie kvality  mliečnych výrobkov. Za zorganizovanie takýchto nádherných podujatí treba všetkým organizátorom úprimne poďakovať.

            Aj keď naši ovčiari sa obetavo a s veľkým rizikom snažia udržať a rozširovať chov oviec i kôz, žiaľ realita je taká, že stavy hospodárskych zvierat a aj oviec a kôz sa každoročne znižujú a mnohí výrobcovia boli nútení pre zhoršujúce sa ekonomické pomery i zavrieť svoje farmy i zariadenia. Za posledných 30 rokov poľnohospodárstvo a zvlášť živočíšna výroba zaznamenala prudký pokles. Pritom máme dobré prírodné podmienky, máme tisíce hektárov nevyužitých a zaburinených lúk a pasienkov a nedokázali sme zabrániť úniku mladých ľudí z vidieka. Zdá sa, akoby nám chýbal iba zdravý sedliacky rozum. Však vždy platilo  osvedčené pravidlo, že vidiek bez poľnohospodárstva nie je vidiek.  Podobne ako vo vyspelých krajinách vidiek treba viac podporovať, obnoviť  poľnohospodárske aktivity a najmä živočíšnu výrobu, remeslá, vytvorenie spoločných odbytových družstiev pre jednotlivé rastlinné i živočíšne   produkty a pod.  Slovensko predsa stratilo svoju potravinovú sebestačnosť a je odkázané na dovoz základných potravín. Práve v poľnohospodárstve sú obrovské rezervy ktoré treba podstatne lepšie využívať a nepodporovať iba priemyselnú veľkovýrobu. Zvlášť ovčiarstvo je nositeľom našich tradícii i životného štýlu a nesmieme dopustiť, aby naďalej upadalo. Však to má veľmi široký socioekonomický dopad na krajinotvorbu, ekologické prostredie, na zamestnanosť ľudí,  na zdravie národa a napokon však i na naše ľudové tradície.

Nevyhnutným predpokladom úspešnosti zmien je spoločenské pochopenie a uznanie významu poľnohospodárskeho obhospodarovania územia ako krajinotvorného, ekologického a sociálno-stabilizačného faktora. Realizácia pôdohospodárskej politiky má širší dopad a presahuje rámec samotného rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a to by sa malo zdôrazňovať.  Nemali by sme zabúdať i na naše vidiecke a ovčiarske korene, ale mali by sme dbať na zastavenie úpadku poľnohospodárstva a zvlášť živočíšnej výroby.  Pevne veríme, že už budúca vláda  bude už viac myslieť na budúcnosť a rozvoj poľnohospodárstva i vidieka.

Ing. Karol Herian, CSc., Žilina