Nielen na Slovensku končí ovčia vlna v odpade. EÚ pripravuje spoločné riešenie

V novembri sa v Štokholme prvýkrát stretli experti novej tematickej pracovnej skupiny EÚ, ktorej úlohou je vypracovať štúdiu o hodnotovom reťazci vlny, posilniť väzby medzi farmármi, spracovateľským odvetvím a zákazníkmi či zlepšiť využitie tejto suroviny v Európe.

„Skupina združuje dvadsať odborníkov a farmárov, ktorí hľadajú spôsob, ako vytvoriť európsku sieť odberných miest výkupu vlny, práčovní a spracovateľských prevádzok, ktoré by poskytli základňu na ďalšie spracovanie vlny tradičným či inovatívnym priemyselným spôsobom,“ opisuje pre poľnoinfo.sk Lukáš Marko, konateľ spoločnosti Woolstyle.

Problémy sú podobné

Fókusová skupina pre vlnu je jednou z troch nových expertných skupín, ktoré vznikli v septembri v rámci Európskeho inovačného partnerstva (EIP-AGRI), operačnej skupiny, ktorej úlohou je urýchliť prenos informácií z výskumu do praxe. Spomedzi 250 záujemcov o členstvo v skupine napokon vybrali dvadsať. Lukáš Marko, ktorý sa v súčasnosti venuje výskumu a vývoju spracovania vlny na stavebné izolácie, bude mať na starosti podtému o využití vlny ako stavebných izolácií.

„Problémy so pracovaním vlny vnímam ako veľmi podobné v jednotlivých európskych krajinách, vlna sa všade vykupuje pod cenu. Rozprával som sa aj predstaviteľmi z Írska, ktoré má bohatú tradíciu chovu oviec i vlnárskeho priemyslu, aj tam vlnu vykupujú obchodníci z Číny po 20 centov za kilogram, presne, ako na Slovensku,“ opisuje Lukáš Marko, konateľ spoločnosti Woolstyle.

Írsko patrí spolu so Španielskom a Rumunskom k najväčším chovateľom oviec v Európe. Približne štyri milióny oviec tam vyprodukujú okolo sedemtisíc ton vlny ročne.

Známym regionálnym výrobkom sú napríklad svetre s aranským vzorom, ktoré plietli ženy rybárov z Aranských ostrovov z nepranej vlny galwayských oviec. Keďže si takto spracovaná vlna zachovávala prirodzený lanolín, svetre mali vodoodpudivé vlastnosti a chránili rybárov pred vlhkosťou.

Na Slovensku je produkcia surovej vlny z celkového počtu 300-tisíc oviec okolo 700 ton ročne.

Biomedicína i filtračné materiály

K ďalším podtémam, ktorým sa skupina pre vlnu bude venovať, je napríklad využitie vlny v textilnom priemysle, čo je úlohou predstaviteľa z Talianska. Možnosti na výrobu hnojív bude riešiť predstaviteľka z Maďarska. K ďalším možnostiam využitia patrí výroba baliacich a filtračných materiálov, vlna má využitie aj v kozmetike a biomedicíne.

Malé roztrúsené podniky

Taliansko patrí k štátom, ktoré majú najlepšiu infraštruktúru spracovania vlny od prania, česania až po výrobu tkanín a odevných výrobkov. Kým v iných krajinách, napríklad aj na Slovensku, odevný priemysel a teda aj výroba vlnených tkaním celkom zanikla, Taliansko ostalo centrom odevnej výroby a exituje tu viacero väčších závodov, kde sa vyrábajú vlnené tkaniny a odevy pre luxusné značky. Takýmito sú napríklad Fratelli Piacenza, Lanificio Paoletti či Marzotto Group. Export talianskej vlny dosiahol v roku 2023 hodnotu osem miliónov eur.

Pre väčšinu európskych krajín však platí, že chýba základná infraštruktúra pre zber, triedenie a spracovanie vlny a jej využitiu sa venujú väčšinou malé lokálne podniky. V Španielsku si pozornosť zaslúži napríklad závod Arroyo de Cuéllar v Kastílii na prane, triedenie, výrobu suroviny pre textilný priemysel a spracovanie zvyškov na pelety a hnojivá, ktorý si vybudovali farmári kolektívne. V niektorých krajinách majú úspešné spracovateľské a odbytové družstvá pre vlnu – napríklad Galway Wool Coop v Írsku a Kollektion der Vielfalt v Nemecku.

Jedným z významných spracovateľských závodov vlny je Kolhida v bulharskej Slivene, ktorá spracúva prevažne bulharskú, ale aj časť vlny európskeho pôvodu. Tú potom na špeciálnom zariadení triedia podľa jemnosti vlákien a ďalších vlastností a spracováva vo veľkej priemyselnej práčovni.

Vlna zapadá do európskych politík

V roku 2024 chovali v EÚ podľa Eurostatu približne 57 miliónov oviec, ich počty v uplynulých desaťročiach klesali. Ročná produkcia vlny predstavuje približne 91 tisíc ton.

Inovácie v poľnohospodárstve sú jednou z priorít budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a tejto téme sa venovali aj ministri poľnohospodárstva EÚ na decembrovom zasadaní rady Agrifish.

Inovácie sú kľúčové pre konkurencieschopnosť i plnenie ekologických cieľov a cieľom fokusovej skupiny je „zlepšiť postavenie farmárov v hodnotovom reťazci vlny a zvýšiť konkurencieschopnosť produkcie vlny“. Čiastkovými úlohami sú zmapovať inovatívne spôsoby jej využitia a podporiť výmenu poznatkov či technológií.

Keďže vlna je stopercentne udržateľný, obnoviteľný a kompostovateľný materiál, jej efektívne využitie koreluje aj s ďalšími prioritami európskej poľnohospodárskej politiky, ako je rozvoj bioekonomiky či cirkulárnej ekonomiky. EÚ pripravuje stratégiu pre bioekonomiku, v rámci ktorej sa bude riešiť zhodnotenie vedľajších produktov v poľnohospodárstve, vrátane ovčej vlny.

„Posilnenie vedomostí a zručností farmárov, budovanie efektívnych modelov spolupráce a zlepšenie infraštruktúry budú rozhodujúce pre odomknutie potenciálu vlny,“ uvádza sa vo výstupe z prvého zasadania skupiny.

Spracovaním vlny sa nielenže zníži odpad, ale farmári získajú dodatočnú možnosť príjmu, čo zas podporí udržanie pastierstva a rozvoj vidieckych oblastí.

„Uvažuje sa o celoeurópskej sieti výkupných centier a práčovní, ktoré sú predpokladom pre ďalšie efektívne spracovanie vlny,“ hovorí Lukáš Marko.

O výstupe z novembrového stretnutia plánuje informovať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a ďalšie inštitúcie. Ďalšie stretnutie skupiny by sa malo konať v máji 2026 a odporúčania by mala skupina uverejniť v septembri budúceho roku.

Autor článku: Klaudia Lászlóová – poľnoinfo.sk