O deregulácii využitia nových genomických techník (NGT) v potravinách a krmivách

Zástupcovia členských štátov dospeli k spoločnej pozícii o deregulácii využitia nových genomických techník (NGT) v potravinách a krmivách, uvádza správa Európskej komisie. Otázka prijatia legislatívy, ktorá umožní šírenie a používanie rastlín vytvorených niektorými NGT je už iba otázkou času. Poľskému predsedníctvu sa podarilo odstrániť posledné výhrady členských štátov, ktoré sa týkali najmä patentových postupov. Návrh musí ešte prerokovať a schváliť Európsky parlament i Európska rada. 

 Preskočenie vývojového stupňa

Návrh sa vzťahuje na rastliny, ktoré by mohli vzniknúť aj prirodzeným spôsobom alebo konvenčnými šľachtiteľskými technikami, ale boli vytvorené takzvanými NGT, a to technikou mutagenézy, cisgenézy, či jej modifikácie – intragenézy. Ide o vloženie génu alebo sekvencie génov príbuzných rastlín. Takéto rastliny sú prakticky nerozlíšiteľné od ostatných príbuzných rastlín, ktoré vznikli šľachtením alebo prirodzeným vývojom – ich výskyt v potravinovom reťazci bude teda možné odsledovať iba na základe evidencie patentov.

„V určitých prípadoch sú genetické modifikácie zavedené týmito technikami analytickými metódami nerozoznateľné od prirodzených mutácií alebo od genetických modifikácií zavedených konvenčnými šľachtiteľskými technikami. Preto je potrebné prijať osobitný právny rámec pre GMO získané cielenou mutagenézou a cisgenézou a súvisiace produkty pri zámernom uvoľnení do životného prostredia alebo uvedení na trh,“ uvádza sa v návrhu EK.

NGT, ktoré sa aplikujú na vzájomne krížených druhoch, spadajú do 1. kategórie NGT a na tie sa podľa návrhu nového nariadenia nebudú vzťahovať mechanizmy pre geneticky modifikované organizmy (GMO). Bude platiť pre ne iba jediné obmedzenie – osivá sa musia označovať a patenty starostlivo evidovať. Nesmú sa používať v ekologickom hospodárení a táto kategória nezahŕňa genetické modifikácie s cieľom zvýšenia tolerancie voči herbicídom.

Nepoužíva sa medzi druhmi, ktoré sa navzájom nekrížia

Pre druhú kategóriu NGT, keď sa vkladajú gény vzájomne nekrížených rastlín (transgenéza), ostáva platiť legislatíva pre GMO: ohľadne posúdenia rizika a povolenia pred uvedením na trh či ich označovania. Rastliny NGT kategórie 2 musia obsahovať štítok, kde budú uvedené informácie o modifikovaných vlastnostiach (či je rastlina bezlepková, odolná voči suchu a podobne).

Rastliny 2. kategórie môžu jednotlivé členské štáty zakázať na svojom území a podniknúť určité opatrenia. Pri prvej kategórii môžu takto postupovať iba v prípade, že hrozí ich preniknutie na územie obhospodarované v ekologickom režime.

Použitím NGT možno vyvinúť odrody rastlín so špecifickými vlastnosťami, vyššími výnosmi, zlepšenými kvalitatívnymi vlastnosťami či lepším využívaním živín a vody. Tiež s lepšou toleranciou voči chorobám a škodcom a zvýšenou odolnosťou voči účinkom zmeny klímy a environmentálneho stresu.

Ťažko odsledovateľné

Kritici vyčítajú návrhu, že výskyt rastlín vyvinutých NGT bude ťažké odsledovať v potravinovom reťazci.

„Bez vystopovateľnosti a označovania väčšiny nových geneticky modifikovaných organizmov sektor potravinárstva a zákazníci nebudú vedieť, či sa produkty NGT nachádzajú v potravinovom reťazci alebo na ich tanieri,“ cituje portál Feed navigator stanovisko Európskej priemyselnej asociácie bez GMO (ENGA).

Patentové informácie musia byť zahrnuté do verejne dostupnej databázy, ktorú zriadi EK. Na kontrolu procesu patentovania a šírenia NGT bude zriadená expertná skupina, ktorá má vypracovať štúdiu o vplyve patentov na dostupnosť osív pre poľnohospodárov a konkurencieschopnosť v odvetví šľachtenia rastlín v EÚ. Štúdia sa osobitne zameria na to, ako môžu zákazníci získať prístup k patentovaným rastlinám NGT. Komisia zohľadní zistenia skupiny odborníkov a ak to uzná za za potrebné, pripraví legislatívny návrh na riešenie akýchkoľvek problémov zistených v štúdii. Takáto štúdia sa má vykonať každé štyri až šesť rokov.

Čo sú NGT

Pojem NGT zahŕňa rôzne techniky, ktoré menia zárodky rastlín spôsobmi, aké sa môžu vyskytnúť aj v prírode alebo pri konvenčných šľachtiteľských technikách. Tieto nové technológie ešte neboli známe v roku 2001, keď boli prijaté právne predpisy EÚ o GMO a preto sa dosiaľ na ne vzťahujú rovnaké pravidlá ako na GMO.

Ide o malú modifikáciu genetického materiálu (cielená mutagenéza) alebo vloženie genetického materiálu z tej istej rastliny alebo z navzájom krížiteľných rastlín (cisgenéza vrátane intragenézy).

Techniky cielenej mutagenézy vedú k modifikácii sekvencie DNA na cielených presných miestach v genóme organizmu – môže ísť o vloženie genetického materiálu do genómu rastliny, ktorý je už prítomný v inej rastline v genofonde šľachtiteľskej databázy.

Intragenéza je vložením dvoch alebo viacerých sekvencií DNA.

Potenciálne riziká rastlín NGT môžu predstavovať obdobné riziká ako sa vyskytujú u podobných konvenčne šľachtených rastlín, ale môžu nastať aj rôzne typy a stupne nebezpečenstiev a rizík ako pri rastlinách získaných transgenézou.

Komisia prijala návrh na reguláciu NGT 5. júla 2023. Španielske predsedníctvo považovalo túto agendu za svoju prioritu, ale nedosiahlo konsenzus medzi členský štátmi. Až poľské predsedníctvo vyriešilo najčastejšie výhrady, ktoré sa týkali patentových praktík. Vo svojich revíziách sa zameralo na zvýšenie transparentnosti patentov, udeľovanie licencií za spravodlivých podmienok a ďalšie otázky.