Pre starších ľudí a rodiny s deťmi už nie je klimatizácia luxus, ale nutnosť

Horúce letá zvyšujú spotrebu elektriny na chladenie, no výroba zo slnka v tomto období vrcholí a výkyvy dokáže vyrovnať. Sieťam kolaps nehrozí, hovorí predseda zväzu chladiarov Vladimír Orovnický.

Vladimír Orovnický reprezentuje Slovenský zväz pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá, kde sa snaží aktívnym spôsobom rozvíjať a podporovať rast produkcie tepla z obnoviteľných zdrojov a znižovať potrebu energie v budovách.

Európski tvorcovia politík dlhodobo vnímajú energetickú bezpečnosť predovšetkým ako udržanie tepla počas zimy. Novou výzvou sa však stávajú letné extrémy. Rekordné vlny horúčav, ktoré sa v posledných rokoch prehnali Európou, narúšajú každodenný život aj energetické systémy. Zároveň odhaľujú, že Európa je na vysoké letné teploty a ich dôsledky stále nedostatočne pripravená.

Ak dôjde k zvýšeniu priemernej teploty v určitom mesiaci o jeden stupeň Celzia, môže to znamenať až dvojnásobné zvýšenie elektrickej spotreby klimatizačného zariadenia, hovoria údaje Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá na základe monitoringu 4 250 klimatizácií po celom Slovensku.

„Každý nárast priemernej dennej teploty o jeden stupeň Celzia vedie k zvýšeniu spotreby energie na chladenie približne o 90 až 110 percent. Ide o exponenciálny nárast, ktorý jasne ukazuje, že aj malé klimatické zmeny môžu mať veľký vplyv na energetickú náročnosť domácností,“ vysvetľuje predseda zväzu Vladimir Orovnický pre EURACTIV Slovensko.

Keďže stúpa počet dní s vysokými teplotami, ľudia si ich zapínajú častejšie. Tento rast je podľa meraní SZCHKT najvýraznejší v Bratislavskom kraji, kde teploty počas horúčav presahujú priemer krajiny v priemere o dva stupne.

Z hľadiska regiónov je podľa SZCHKT rozdiel v spotrebe elektrickej energie na klimatizácie medzi Bratislavským a Žilinským krajom takmer 1,8-násobný počas júna až augusta. „Tento regionálny rozdiel je spôsobený kombináciou vyšších teplôt a urbanizácie,“ dodáva expert.

Chladenie sa môže dopĺňať s fotovoltikou

Predseda zväzu Vladimír Orovnický na základe dát odhaduje, že v súčasnosti je na Slovensku približne 550-tisíc inštalovaných klimatizácií, z toho dominantná časť je v Bratislavskom kraji a okolí. Dopyt po elektrine počas vĺn horúčav nestúpa len na niekoľko hodín – zostáva vysoký celé dni alebo dokonca týždne. Podľa Orovnického to však nemusí pre distribučné siete znamenať katastrofu.

„Energetická spotreba klimatizácií sa počas slnečných letných dní výrazne zvyšuje. Zároveň nám vtedy narastá produkcia elektrickej energie z fotovoltaických panelov. Preto sa v princípe nemusíme obávať o to, že táto zvýšená spotreba pre chladenie bude mať v slovenských podmienkach extrémne negatívny dopad na distribučnú sieť,“ objasňuje.

Dodáva, že ceny klimatizačných jednotiek postupne klesajú – od roku 2010 klesli približne o 40 percent. V kombinácii so stúpajúcou životnou úrovňou a nárokmi na vyšší tepelný komfort a čoraz teplejšími letami to vedie k rýchlejšiemu rozšíreniu týchto zariadení do bežných domácností. „Klimatizácia sa z luxusu stáva nevyhnutnosťou, najmä pre seniorov a rodiny s malými deťmi,“ dopĺňa Orovnický.

Nepripravené budovy

Väčšina budov na Slovensku nebolo navrhnutých s ohľadom na rastúci počet slnečných dní a vyššie teploty v lete. Staršie budovy nemajú dostatočnú tepelnú izoláciu, takže sa v nich rýchlo prehrievajú, zatiaľ čo moderné budovy majú často veľké presklené plochy, ktoré tiež zvyšujú tepelné zisky. „Architektúra jednoducho zatiaľ nereflektuje na tieto klimatické zmeny, a tak ľudia potrebujú klimatizácie viac než kedykoľvek predtým,“ upresňuje Orovnický dôsledky stúpajúcich teplôt.

Preto je podľa neho čoraz dôležitejšie, aby majitelia domov aj bytových domov začínali intenzívnejšie zavádzať adaptačné opatrenia na znižovanie prenikanie vonkajšieho tepla.

Viac ako 60 percent starších rodinných domov nemá dostatočnú izoláciu, čo vedie k prehrievaniu interiérov a vyššej potrebe chladenia,“ tvrdí Orovnický. Moderné stavby navyše často obsahujú veľké presklené plochy, ktoré môžu zhoršovať tepelný komfort v horúcich dňoch.

Európska únia podnikla prvé kroky na integráciu chladenia do svojich politík v oblasti budov. Nedávno revidovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov, prijatá v roku 2024, obsahuje ustanovenia, ktoré uznávajú rastúci význam chladenia. To však stále zostáva do značnej miery zakotvené v širšom rámci renovácie budov a energetickej účinnosti – chýba špecializovaná, systémová stratégia na riešenie chladenia ako piliera energetickej bezpečnosti.

S tým súhlasí aj Orovnický – aby sme sa dokázali adaptovať na zmenu klímy, klimatizácie nestačia. „Potrebujeme komplexný prístup – zlepšiť energetickú efektívnosť budov, podporiť zelené strechy a stromy v mestách, a zároveň rozvíjať inteligentné energetické siete, ktoré zvládnu zvýšenú záťaž počas horúcich dní,“ odporúča.

Autor: Irena Jenčová