Pripomeňme si poslanie Svetového dňa mlieka
Aj v tomto roku si vo svete ľudia práve 1.júna pripomínajú poslanie a význam Svetového dňa mlieka. Pôvodne sa tento sviatok oslavoval v tretí utorok mesiaca máj, no v posledné roky Medzinárodná mliekarenská federácia (IDF) tento sviatok presunula a spojila so sviatkom Dňa detí. Je to najmä z dôvodu, že práve u detí by sa malo dbať na zdravú výživu i prostredníctvom mliečnych výrobkov. Oslava dňa mlieka nemá slúžiť na obchodnú propagáciu mliečnych výrobkov, ale má najmä pripomenúť význam mliečnej výživy pre zdravie ľudí. Tak to definovali i lekári na svetovej konferencii o výžive v r. 1957 v Interlakene, ktorí odporučili zaviesť celosvetovú oslavu Dňa mlieka.
Mlieko a mliečne výrobky nie sú bežnou potravinou, obsahujú totiž veľmi dôležité látky, ktoré sú dôležité pre zdravú výživu ľudí a zvlášť detí. Predstavujú z hľadiska biologickej i energetickej hodnoty najvyrovnanejšiu a najcennejšiu potravinovú komoditu. Do budúcnosti vo svete sa preto považujú práve mliečne výrobky ako kriticky udržateľný zdroj potravín a potravinová dostatočnosť, by mala byť základnou úlohou každého štátu zo strategických i socioekonomických dôvodov.
Mlieko a mliečne produkty obsahujú nutrienty, významné nielen pre vývoj detského a dospievajúceho organizmu, ale aj pre dospelých ľudí. Však biologická hodnota mliečnych bielkovín je zo všetkých potravín najvyššia. Využije sa ich až 90 % v prospech ľudského organizmu. Jeden liter mlieka obsahuje množstvo bielkovín, ktoré u detí kryje odporúčanú dennú dávku.
V odbornej literatúre sa najčastejšie uvádza pozitívny vplyv na :
-dobré srdce - nižšie riziko úmrtnosti, na kardiovaskulárne ochorenia a tiež na znížený krvný tlak i na zníženú obezitu,
-ochranu pred cukrovkou - nižšie riziko onemocnenia,
-podporu metabolizmu – pomoc pri metabolických poruchách.
Čerstvé, sladké mlieko je určené najmä pre deti, ktoré nemajú problém s jeho trávením. Mnohí dospelí ľudia však neobľubujú zvlášť konzumné mlieko, nakoľko majú problém s jeho stráviteľnosťou. Pribúdajúcim vekom totiž sa v ľudskom organizme stráca enzým laktáza, ktorý napomáha štiepiť mliečny cukor – laktózu na jej monosacharidy – glukózu a galaktózu. Tým sa zhoršuje ich trávenie a ľudia získavajú k mlieku odpor. Pokiaľ však dospelí ľudia budú konzumovať fermentované mliečne výrobky – kyslomliečne nápoje, jogurty, tvaroh, vykysnuté a zvlášť staršie dobre vyzreté syry, tak tam sa už laktóza nevyskytuje. Tá sa fermentáciou mení na kyselinu mliečnu a takéto mliečne výrobky sú už veľmi zdravé a výživné pre všetky kategórie ľudí.
Samotná kyselina mliečna má silné antimikrobiálne účinky, ktoré spôsobujú potláčanie nežiadúcej patogénnej mikroflóry. Takéto výrobky sú potom vynikajúcou zdraviu prospešnou potravinou a vo veľkej miere znižujú riziko z choroboplodných zárodkov. Takéto fermentované mliečne výrobky môžu konzumovať i starší ľudia, ktorí sú intolerantní na laktózu. Taktiež tráviace enzýmy z kyslomliečnych baktérií mliečnych výrobkov natrávia mliečnu bielkovinu a uvoľňujú zdraviu prospešné bioaktívne peptidy.
Fermentované mliečne výrobky obsahujú aj mnohé látky s antioxidačnými vlastnosťami, ktoré neutralizujú reaktívne kyslíkové radikály a znižujú tak riziko rakovinových procesov. Konzumáciou fermentovaných výrobkov zlepšuje sa tiež imunita organizmu, zmierňujú sa alergie a zápalové ochorenia. Najnovšie sa potvrdilo, že zdravá črevná mikroflóra pozitívne pôsobí aj na zdravie mozgu a preto sú kyslomliečne výrobky vrátane syrov dobrou prevenciou aj pred duševnými chorobami.
Podobne, ako kyslomliečne nápoje i syry majú veľmi priaznivé účinky na naše zdravie. Bielkoviny syra, vitamín D a vápnik znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, mŕtvice, koronárnej choroby srdca i cukrovky. Pravidelná konzumácia tvrdých a tučných syrov vedie k zvýšeniu hladiny HDL (dobrého) cholesterolu, čo zaisťuje lepší krvný obeh a zabraňuje vápenateniu ciev. Syry tiež chránia pred srdcovo-cievnymi ochoreniami a metabolickými poruchami. Tie môžu zapríčiniť cukrovku, problémy so štítnou žľazou, dnu, alebo aj nadváhu.
Syry sú významným kľúčom k odhaleniu francúzskeho paradoxu. Francúzi totiž konzumujú trojnásobok tučných syrov v porovnaní s nami a nevyskytujú sa u nich takmer vôbec choroby srdca. Štatisticky sa priemerne dožívajú 82 rokov, pričom je u nich zaznamenaný nízky výskyt ischemickej choroby srdca a nie sú obézni. Predpokladá sa, že vyššie percento syrov v strave by mohlo byť kľúčom k znižovaniu obezity a k predchádzaniu kardiovaskulárnych chorôb.
Taktiež vykysnutý ovčí hrudkový syr a aj bryndza zachováva všetky pôvodné zložky ovčieho mlieka a má tiež vynikajúce zdravotné účinky. V priebehu zrenia syra sa doslova premnožia ,,priateľské“ baktérie mliečneho kysnutia, tzv. probiotiká, ktorých blahodarné účinky na ľudský organizmus čoraz častejšie vyzdvihujú vedci i lekári. V jednom grame vykysnutého ovčieho syra, alebo bryndze sa nachádza asi jedna miliarda týchto prospešných mikroorganizmov z viac ako dvadsiatich druhov. (Probiotický jogurt či nápoj obsahuje len dva - tri druhy živých mliečnych baktérií.) Pravidelná konzumácia bryndze dokázateľne znižuje hladinu škodlivého cholesterolu. Podľa vyjadrenia mnohých lekárov, konzumácia bryndze má taktiež pozitívne účinky pri prevencii rakoviny hrubého čreva, zažívacích problémoch, alergických ochoreniach, cukrovke, zvyšuje imunitu a znižuje tiež krvný tlak.
Pri konzumácii mliečnych výrobkov netreba sa báť konzumovať mliečne tuky, ktoré sú tiež veľmi výživné a obsahujú rad vitamínov A,D, E a K. V samotnom mlieku sa nachádza 12 hlavných mastných kyselín, a z toho iba 3 sú nasýtené a ktoré sa považujú za príčinu tvorby zlého cholesterolu. Krátke a stredne dlhé mastné kyseliny sú však pre organizmus užitočné, lebo podieľajú sa na znižovaní hmotnosti a chránia pred vznikom rakoviny. Veľmi dôležité pre výživu sú omega - 3 polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré sa vyznačujú protizápalovými účinkami a pozitívne pôsobia na kardiovaskulárny systém. Mimoriadne prospešná je tiež konjugovaná kyselina linolová (CLA), ktorá bráni ukladaniu tuku a chráni i pred srdcovými ochoreniami. Tieto mastné kyseliny vo zvýšenej miere sa nachádzajú v mliečnych výrobkoch od kráv i oviec, ktoré sú kŕmené trávnym porastom.
Zdravotný prínos mliečnych výrobkov nie je u nás celkom docenený, hoci celosvetovo je to vo veľkej miere už samozrejmosťou. Dôkazom toho je podstatne vyššia spotreba mliečnych výrobkov vo vyspelých krajinách ako je tomu u nás a ich zdravší ľudia s dlhšou životnosťou. Od vzniku samostatného Slovenska nemali sme jednoznačnú poľnohospodársku i potravinovú stratégiu. Neustále sa znižovali výmery ornej pôdy a podstatne sa znižovali i počty hospodárskych zvierat. Napriek zvýšenej úžitkovosti (až na vyše 7 tis. l. na dojnicu ročne), klesol počet dojníc až vyše 75 %. Takto sme sa stali aj vo výrobe mliečnych výrobkov nesebestační a žiaľ, prejavilo sa to i na nedostatočnej spotrebe.
V súčasnosti patríme medzi štáty s najnižšou spotrebou mliečnych výrobkov v Európe. Súčasná spotreba sa v posledných rokoch ustálila na hodnote 176 kg na osobu a rok, no v porovnaní s vyspelými štátmi je to takmer iba polovica. Však spotreba mliečnych výrobkov v EÚ je vyše 300 kg na osobu a rok a iba u našich susedov v Českej republike je spotreba mliečnych výrobkov vyše 250 kg. Celková produkcia mlieka a tiež aj spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je stále nedostatočná a je pod hranicou nutričnej bezpečnosti.
Preto bude potrebné podstatne zvýšiť spotrebu najmä našich mliečnych a zvlášť fermentovaných výrobkov, syrov a mliečnych špecialít. Potom následne bude potrebné zvýšiť živočíšnu výrobu , lepšie využívať pasienky, lepšie zainteresovať mládež do poľnohospodárstva i potravinárstva a zvýšiť výrobu vlastných zdravých mliečnych výrobkov. Ukázalo sa, že tieto požiadavky sú zvlášť aktuálne v súčasnom období vírusovej epidémie.
Poslanie a odkaz Svetového dňa mlieka má preto u nás stále veľké opodstatnenie a nemali by sme to podceňovať. Je potrebné naozaj robiť všetko, aby sme zabezpečili zvýšenú spotrebu zdravých mliečnych výrobkov a tým pomohli zabezpečiť aj zdravie našich ľudí .
