Regionálne klimatické fórum 2026 spojilo zástupcov samospráv, odborných inštitúcií, záchranných zložiek,výskumu,verejnej správy, občianskeho aj súkromného sektora. Spoločnou témou bola klimatická odolnosť Banskobystrického kraja a pripravenosť územia na dôsledky zmeny klímy.

Podujatie sa zameralo najmä na klimatické riziká, ako sú povodne, sucho, požiare a mimoriadne udalosti. Jeho cieľom bolo prepojiť dáta, skúsenosti z praxe a konkrétne riešenia, ktoré môžu pomôcť obciam, mestám aj celému regiónu lepšie plánovať, rozhodovať sa a konať.

Kto sa stretol a prečo

Dňa 28. mája 2026 sa v Látkach stretlo viac ako 100 účastníkov z rôznych oblastí, aby diskutovali o tom, ako môže byť región lepšie pripravený na klimatické riziká a ich dopady na územie, infraštruktúru aj každodenný život obyvateľov.

Spoločná téma: od poznania k rozhodnutiam

Klimatická odolnosť sa nedá budovať jednou inštitúciou ani jedným projektom. Vyžaduje spoluprácu samospráv, odborníkov, záchranných zložiek, výskumu, štátnej správy, občianskeho aj súkromného sektora. Fórum preto otvorilo otázku, ako dostať poznanie z dát, máp a odborných analýz do konkrétnych rozhodnutí, projektov a opatrení v území.

Networking a prepájanie aktérov

Networkingová zóna nebola iba doplnkom programu. Počas dňa vytvorila priestor na osobné rozhovory, v ktorých mohli účastníci nadviazať na témy z prezentácií a rozvíjať ich pri mapách, ukážkach projektov, konkrétnych dátach aj skúsenostiach z praxe.

Na jednom mieste sa stretli organizácie, ktoré sa na klimatickú odolnosť pozerajú z rôznych perspektív: cez dáta a scenáre, projektovú podporu, vodu v krajine, výskum, pripravenosť na riziká, otvorené dáta, príklady opatrení aj skúsenosti obcí.

Hlavný záver diskusie

V regióne existuje veľa odbornosti, dát, skúseností aj príkladov dobrej praxe. Problémom však je, že tieto kapacity často nie sú dostatočne prepojené, systematicky využívané alebo dostupné pre tých, ktorí v území rozhodujú a konajú — najmä pre menšie obce.

Inak povedané:vieme veľa, ale poznanie sa nie vždy mení na rozhodnutia, projekty a konkrétne opatrenia v krajine.

Na čom môže región stavať

Banskobystrický kraj nezačína od nuly. K dispozícii sú odborné dáta, mapy, klimatické scenáre, výskumné výstupy aj skúsenosti z praxe. V území pôsobia záchranné zložky, dobrovoľní hasiči, samosprávy, odborné organizácie, správcovia územia aj neziskový sektor.

Silnou stránkou sú aj aktívni ľudia v obciach, inštitúciách a odborných organizáciách, ktorí tému posúvajú dopredu napriek obmedzeným kapacitám.

Kde systém naráža

Najväčšou slabinou nie je úplná absencia poznania alebo riešení, ale nerovnomernosť systému odolnosti. Veľa závisí od konkrétnych ľudí, miestnych kapacít a osobného nasadenia.

Dáta a analýzy pribúdajú, no nie vždy sú pre obce dostupné, zrozumiteľné a prakticky použiteľné. Chýba ich interpretácia, spoločné miesto, kde by boli prehľadne dostupné, aj podpora pre samosprávy pri ich využívaní.

Najčastejšie pomenované slabé miesta

·       slabé prepojenie medzi dátami, rozhodovaním a realizáciou opatrení,

·       nedostatok personálnych kapacít, najmä v menších obciach,

·       nejasné kompetencie a zodpovednosti pri niektorých rizikách,

·       zložité administratívne a projektové procesy,

·       chýbajúce alebo neaktuálne územné plány,

·       slabé povedomie verejnosti a volených predstaviteľov,

·       nedostatočná koordinácia a výmena informácií medzi aktérmi.

Jedna z prednášok:

Jozef CapuliakMestské lesy Krupina Možnosti záchrany dubových porastov prostredníctvom adaptaných opatrení 

Adaptácia lesov nie je abstraktná téma budúcnosti, ale praktická otázka, ktorú lesníci riešia už dnes. Na príklade dubových porastov v okolí Krupiny vidieť, ako sa mení vodný režim, dostupnosť vlahy a schopnosť lesných porastov zvládať dlhé suché obdobia.