Roľník už pomoc nečaká

Keď projekt konečne vyhodnotili, auto už nebolo v ponuke

Každý mesiac vytiahnu telefónny zoznam a obvolajú stabilných zákazníkov. Rodinná farma Hylapa v Kapušanoch pri Prešove ponúka verejnosti predaj z dvora – králikov, hydinu a domáce vajcia.

Farma funguje od roku 2004. Začínali s králikmi pre bitúnky, ale kvôli ekonomickej efektívnosti spoluprácu ukončili a začali sa orientovať na predaj z dvora. Rozhodli sa, že budú produkovať menej, ale pre konečného spotrebiteľa. Dnes ročne ponúknu na trh okolo 2 000 králikov a všetky okamžite vypredajú.

„Asi pred štyrmi rokmi sme ku králikom pridali aj hydinu. Robíme kurčatá – klasického bieleho brojlera a okrem toho druh kalimero, asi 300 – 400 kusov ročne. Je to červený gazdovský brojler, ale trošku iná kvalita – pomaly rastúci, ale mäso je ešte lepšie,“ opisuje Vladimír Pavúk, ktorý vedie farmu spolu s otcom.

Bezpečnejší podstielkový chov

Portfólio doplnili aj o nosnice, pričom sa pri produkcii vajec zameriavajú na podstielkový chov. Klietkový chov nikdy nemali a z voľného výbehu má veterinár obavy: „Na Slovensku sa vyskytuje vtáčia chrípka a akonáhle sú nosnice vonku, má k nim prístup voľne lietajúce vtáctvo, čo je najväčší vektor vtáčej chrípky. Môže to hroziť karanténou, až zatvorením farmy a tomu sa chceme vyvarovať. Nie som voľnému výbehu naklonený, v kontrolovanom prostredí dokážeme mať zdravotný stav pod kontrolou. Podstielkový chov považujem v tomto smere za oveľa bezpečnejší.“

Počet nosníc na farme plánujú zvýšiť, ale stále sa chcú udržať v kategórii producent malého množstva – do 350 kusov. Pri tomto počte očakávajú produkciu asi 300 vajec denne.

Na otázku, či majú ľudia záujem o kvalitnejšie potraviny, odpovedá farmár bez rozmýšľania.

„Určite áno, ale musíme sa vysporiadať s veľkou mierou pohodlnosti. Nevadí mi, že našu produkciu rozvážame, skôr mi vadí, keď niekto na to zabudne. Logistika je pri väčších počtoch veľmi komplikovaná. Denne dokážeme zabiť 70 králikov, čo predstavuje asi 50 klientov. Zosynchronizovať všetkých, aby si v daný deň prišli po chladený tovar, môže byť niekedy nadľudský výkon.“

Automat – predaj bez obmedzení

To je dôvod, prečo malá farma neďaleko krajského mesta hľadá ďalšie spôsoby distribúcie. Prešovčanov už o niekoľko dní čaká novinka – automat na domáce vajíčka v areáli nákupného centra.

„Náš zámer je, že vajíčka tam zavezieme a klienti si ich prídu vyzdvihnúť kedykoľvek, keď im to bude vyhovovať. Vstupná investícia nie je malá, ale chceme uľahčiť život nám, aj našim zákazníkom. Nebudeme produkty dávať úplne naslepo, nemusíme sa triasť, či sa niekto zastaví a náhodne vajcia kúpi. Obvoláme klientov, že tovar je pripravený a môžu si ho vyzdvihnúť kedykoľvek – 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Sami sme zvedaví na reakciu zákazníkov. Okrem vajíčok budú v automate aj ďalšie farmárske výrobky, ale nie z našej produkcie. Ďalší lokálni producenti tam doplnia obľúbené parené syry – korbáčiky, uzlíky a ďalšie výrobky. Keď tam všetko naskladáme, ukáže sa, či to má zmysel,“ predstavuje plány najbližších dní Vladimír Pavúk.

Priznáva, že k nápadu ho priviedla aj zložitá situácia z posledného obdobia: „Žijeme v ťažkej pandemickej dobe a vyzerá to tak, že automat by mohol predstavovať schodnú cestu. Žiadny kontakt, žiadna karanténa, žiadne obmedzenia – produkty naskladníme a zákazník si ich príde vyzdvihnúť. Je to prístupné bez akýchkoľvek obmedzení.“

Okrem platby hotovosťou by mala byť zákazníkom dostupná aj platba kartou.

Investujú len z vlastných

Investíciu realizovali z vlastných zdrojov, bez akejkoľvek podpory. Ako pripomína Vladimír Pavúk, pomoc štátu by uvítali.

„Samozrejme, každý by rád získal pomoc od štátu. Nie je to však jednoduché. Nemáme žiadnu pôdu, nerealizujeme rastlinnú výrobu, takže nemáme nárok na podpory. Pre to, čo robíme, sa nevzťahuje žiadny dotačný stimul. Žijeme len z toho, čo zarobíme.“

Ich pokus získať finančnú podporu zo štrukturálnych fondov EÚ nebol úspešný.

„Mali sme zlú skúsenosť a momentálne nemáme ambíciu opäť to skúšať. Spracovali sme projekt na rozšírenie farmy – hnojisko, strechu, malý bitúnok a auto, ale prakticky všetko nám zoškrtali. Navyše podpis zmluvy bol asi dva roky od podania žiadosti. Mali sme vysúťažené chladiarenské auto a o dva roky, keď sme ho konečne mohli kúpiť, už nebolo v ponuke. Bol s tým len kopec roboty a výsledok žiadny,“ približuje skúsenosť Vladimír Pavúk a sklamane dodáva: „Takí malí farmári ako my, sú podľa mňa bez šance. Máme veľa reálnej práce na farme, nevieme v tom chodiť a nemáme čas venovať sa písaniu projektov naplno.“

Majiteľ malej rodinnej farmy je pri myšlienke na rozšírenie podnikania opatrný: „Kto by nechcel rásť? Každý. Ale na základe súčasných možností, je to zatiaľ nereálne. Tak ako všetci v našom segmente pociťujeme nedostatok kvalifikovanej a zodpovednej pracovnej sily a momentálne nie sme na ďalší rast nastavení. Možno ten čas príde, zatiaľ sme radi, že to zvládame ako rodina.“

Autor článku: Veronika Fitzeková - poľnoinfo.sk