Rozpočet pre poľnohospodárstvo môže byť výrazne vyšší, no vháňa sektor do náruče politikov

Rozpočet slovenského poľnohospodárstva v budúcom rozpočtovom období po roku 2028 bude do veľkej miery v rukách Slovenskej republiky. Môže byť výrazne vyšší než dnes, ale aj nižší. Ján Pokrivčák, profesor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a spoluautor viacerých ekonomických dokumentov agrorezortu, odprezentoval minuloročný návrh Európskej komisie na konkrétnych číslach, ktoré ukazujú, ako možno dosiahnuť vyššiu podporu domáceho poľnohospodárstva. Ročný rozdiel v podpore na hektár tak môže dosiahnuť až 200 eur. Dôvodom je, že členským štátom Európskej únie sa po roku 2028 výrazne rozviažu ruky. Vyvoláva to otázku, či väčšia voľnosť nespustí preteky v podporách naprieč Európskou úniou.

Filozofiou aktuálneho návrhu sú väčšie právomoci pre členské štáty, ktoré sa sami rozhodnú, kde európske prostriedky nasmerujú. Poľnohospodárstvo bude na jednej strane pracovať s garantovanými zdrojmi, no môže ľahko získať aj ďalšie zdroje z európskeho „superfondu“ alebo z národného spolufinancovania.

„Rozdiel v podporách poľnohospodárstva v novom období môže dosiahnuť až 400 miliónov eur ročne. Ide o medzeru medzi minimálnou a maximálnou výškou podpory. Čo to znamená? Koľko máme na Slovensku hektárov, ktoré sú podporované? Zaokrúhlil by som to na 2 milióny hektárov. Takže, ak vydelíme 400 miliónov eur počtom hektárov získame 200 eur na hektár. Tento komentár uvádzam preto, aby sme tie veľké sumy, o ktorých budeme dnes hovoriť, vedeli vnímať v kontexte,“ upútava pozornosť na začiatku konferencie Nová poľnohospodárska politika EÚ po roku 2027 Ján Pokrivčák z Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre.

 Dôležité spolufinancovanie štátu

Podujatie sa konalo v prvom februárovom týždni na pôde poľnohospodárskej univerzity a celá prezentácia autorského tímu Jána Pokrivčáka a Mariána Tótha pracovala s číslami a prepočtami dosadenými do aktuálneho návrhu Európskej komisie. Dokument Komisie nie je konečný a je predmetom diskusií. Najväčšiu pozornosť v ňom púta, že samostatná spoločná poľnohospodárska politika prestáva existovať a stáva sa súčasťou Národného regionálneho partnerského fondu (NRPP). V jednom rozpočte tak budú spoločne zhromaždené zdroje pre poľnohospodárstvo, regionálny rozvoj, sociálny fond, Kohézny fond, ryby, bezpečnosť, migráciu či sociálno-klimatický fond.

Poľnohospodári majú pevne vyčlenenú čiastku, ktorú z fondu musia dostať. Pri Slovensku hovoríme o sume vo výške 3,7 miliardy eur za rozpočtové obdobie, čo je o miliardu eur menej, ako bolo vyčlenených v aktuálnom období.

„Zdroje, ktoré získavajú poľnohospodári v tomto období, ktoré končí v roku 2027, dosahujú 821 miliónov eur. Z európskych zdrojov pochádza 669 miliónov eur a 152 miliónov eur tvorí kofinancovanie zo štátneho rozpočtu,“ rekapituluje aktuálny stav Ján Pokrivčák.

Upozorňuje, že spolufinancovanie štátu je veľmi dôležité. Väčšina podpôr z Európskej únie bude musieť byť po roku 2028 spolufinancovaná štátom minimálne v rozsahu 30 percent. Podpory, ktoré štát nebude spolufinancovať sú len tri. Základná podpora, viazané platby a platby malým poľnohospodárom.

„Maximum pri spolufinancovaní týchto podpôr nie je určené. V období rokov 2014 až 2020 štát dofinancoval spoločnú poľnohospodársku politiku 25,9 percentami a v aktuálnom období je to 36,9 percentami. Dôležité je, ako sa k budúcemu spolufinancovaniu postavia okolité krajiny,“ informuje Pokrivčák.

Poľnohospodári by podľa neho nemali pristúpiť na to, aby boli v ďalšom období spolufinancované európske podpory nižšou čiastkou, ako v súčasnosti. Aktuálnych 36,9 percenta zaťažuje ročne štátny rozpočet sumou 152 miliónov eur.

Zachovať si súčasný pomer k podporám

Navrhovaný európsky rozpočet slovenského poľnohospodárstva 3,7 miliardy eur znamená ročnú podporu vo výške 533 miliónov eur. Ak by poľnohospodárstvo počítalo aj po roku 2028 s rovnakým spolufinancovaním európskych podpôr (152 miliónov eur) ako doteraz, ročná podpora sa dostáva na úroveň 685 miliónov eur. Stále ide o sumu, ktorá je o 136 miliónov eur nižšia, ako majú poľnohospodári k dispozícii aktuálne (821 miliónov eur).

„V súčasnosti tvoria všetky zdieľané eurofondy pre Slovensko – všeobecná alokácia sa tomu hovorí, 17,3 miliardy eur. V návrhu na obdobie po roku 2028 budeme mať k dispozícii 18,3 miliardy eur. Poľnohospodárstvo v aktuálnom období dostáva 4,7 miliardy eur. Aby sme zachovali aj v budúcnosti pomer financovania ako je v súčasnosti, slovenskí poľnohospodári by mali dostať 4,98 miliardy eur na sedemročné obdobie,“ vysvetľuje počas podujatia Ján Pokrivčák.

Rozdiel medzi tým, čo by mali poľnohospodári dostať, a čo aktuálne dostanú, je tak 1,3 miliardy eur za 7 rokov. Ročne tak ide o sumu 183 miliónov eur, aby si poľnohospodárstvo zachovalo súčasný pomer na podporách k všeobecnej alokácii.

Ako získať 400 miliónov eur ročne

„Podpory pre poľnohospodárstvo potrebujeme navýšiť. Európske pravidlá nám umožňujú presunúť 10 percent podpory z Národného regionálneho podporného fondu do rozvoja vidieka. Ide o prostriedky mimo rozpočet SPP. V našom prípade tých 10 percent tvorí sumu 208 miliónov eur ročne,“ hovorí profesor Pokrivčák.

Ďalších 200 miliónov eur môže štát vyčleniť na poľnohospodárstvo vďaka postoju talianskej premiérky Giorgie Meloniovej.

„Štáty mohli časť svojho rozpočtu v rámci Národného regionálneho podporného fondu začať používať až od roku 2031, potom ako splnia míľniky. Talianska premiérka v rámci európskych jednaní pred podpisom dohody so štátmi MERCOSUR vyžadovala zmenu. Dnes tak platí, že ak štáty dve tretiny tejto čiastky presunú do poľnohospodárstva, môžu ich začať využívať hneď. Takto môžeme do poľnohospodárstva presunúť ďalších 200 miliónov eur,“ uvádza Ján Pokrivčák.

Dve navrhované opatrenia – 10 percent do rozvoja vidieka a čerpanie prostriedkov pre poľnohospodárstvo z dôvodu prijatia dohody MERCOSUR by dokázali rozpočet slovenského poľnohospodárstva zvýšiť na 1,093 miliardy eur ročne, oproti aktuálnym 821 miliónom eur.

Priority

„Celkový rozpočet je väčší. Sú aj iné priority. Energetická infraštruktúra, konkurencieschopnosť, obrana, migrácia, digitalizácia,“ hovorí Ján Pokrivčák a parafrázuje časté heslo strán sociálnej demokracie, ktoré volajú po silnom štáte.

„Vždy sa hovorí o silnom štáte. Tú definíciu silný štát chcem aplikovať na poľnohospodárstvo. Silný štát v poľnohospodárstve spolufinancuje,“ hovorí Ján Pokrivčák.

Vyššie než súčasné spolufinancovanie vo výške 152 miliónov eur ročne môže priniesť ďalšie podpory do poľnohospodárstva. Súčasne existuje obava, že vyššie kofinancovanie európskych zdrojov využijú aj ďalšie krajiny EÚ, čo môže zvýšiť konkurenčný tlak na Slovensko. Počas podujatia na to upozornil Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

„V štátoch, kde sú silné štátne pomoci vidíte, ako tí poľnohospodári dokážu konkurovať nám lepšou cenou. Tie nožnice sa budú ešte viac otvárať. Doteraz sme mali štátnu pomoc, ktorá robí tú hospodársku nesúťaž – to znamená rozdiely medzi členskými krajinami, notifikovanú zo strany Bruselu. Dôvodom bolo, aby nedošlo k degradácii spoločného trhu Európskej únie. V prípade, ako teraz navrhuje Európska komisia, sa po roku 2028 nedáva žiadny strop a obmedzenia na štátne peniaze,“ uvádza Andrej Gajdoš.

Rezort zatiaľ komunikuje len garantované zdroje

Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva sa vo svojej komunikácii dlhodobo zameriava na tvrdenie, že navrhovaný rozpočet po roku 2028 je približne o 30 percent nižší ako v súčasnosti, čo opakovane uvádza aj minister Richard Takáč. Rezort pritom prezentuje sedemročný finančný rámec zodpovedajúci garantovanej časti dostupných zdrojov, pričom možnosti vyššieho národného spolufinancovania alebo využitia prostriedkov z Národného regionálneho podporného fondu pre rozvoj poľnohospodárstva v tejto komunikácii výraznejšie nespomína. Takto prezentovaný rozpočet vytvára priestor pre výklad, podľa ktorého štát v nasledujúcom období nebude pripravený alebo schopný financovať poľnohospodárstvo nad rámec minimálne garantovanej úrovne.

„Doteraz sme mali z Európskej komisie garantované určité finančné prostriedky. Mohli sme si slobodne vyjadriť svoj názor, nespokojnosť a podobne. Dnes, keď si to nejaký poľnohospodár potravinárov dovolí, je tu riziko, že teda minister alebo ministerstvo ako “pomstu” daný rezort vyčlení z financovania a navýšenia financií, pretože áno, na jednej strane máme menej peňazí, na druhej strane môžeme mať viac, môžeme mať násobne viac, ale to si skutočne vyžaduje to, aby sme boli veľmi súčinní s vládami a s našimi politikmi,“ uviedol na podujatí Andrej Gajdoš.

Význam nastavenia politík a podnikateľského prostredia zdôrazňuje Ján Pokrivčák.

„Najdôležitejšie po spolufinancovaní a presunoch sú dobre nastavené politiky a podnikateľské prostredie. Pretože ak budeme dávať veľa peňazí a tie prostriedky nevyčerpáme alebo ich budeme čerpať na poslednú chvíľu či využívať na projekty, ktoré nie sú dobré, tak to je problém,“ uzatvára Ján Pokrivčák.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk