SR podporuje väčšiu flexibilitu pri zavádzaní ekoschém v agrosektore

 Slovensko je za zavedenie väčšej flexibility pri vynakladaní financií z rozpočtu EÚ na takzvané ekoschémy v poľnohospodárstve. Uviedol v stredu štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva SR Andrej Gajdoš po skončení sa zasadnutia rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli.

Gajdoš pripomenul, že SR sa zapojilo do debát pri troch dôležitých témach – spoločná poľnohospodárska politika, nutričné označovanie potravín a príprava celoeurópskej značky uvádzajúcej životné podmienky chovných zvierat.

Podľa jeho slov rokovania medzi inštitúciami EÚ stále pokračujú, aj preto Rada ministrov zopakovala niektoré svoje priority. Napríklad, aby priame platby zostali viazané pre citlivé sektory na úrovni 15 % z celkovej ročnej obálky. A aby v rámci stropovania či znižovania priamych platieb v novom programovacom období na roky 2021 – 2027 boli uplatňované normatívy, čiže aby sa odpočítavali mzdy zamestnancov, a to nie ako navrhoval Európsky parlament (EP) vo výške 50 %, ale stopercentne.

Gajdoš: Trváme na flexibilite

V rámci takzvaných ekoschém (ekologických režimov) ministri potvrdili ambíciu Rady EÚ vynaložiť na tento účel 20 % vyčlenených financií z ročnej obálky na priame platby a umožniť flexibilitu medzi jednotlivými schémami. Gajdoš pripomenul pozíciu europarlamentu, ktorý na tento účel navrhuje 30 % z ročných platieb.

“Pokiaľ by sme si stanovili vyššiu hranicu alebo zrušili flexibilitu, tak by sme si vytýčili ambície, pri ktorých dnes ešte nevieme, či ich dokážeme dosiahnuť. Pretože ešte nebol schválený strategický plán a ani intervenčná stratégia zo strany Európskej komisie, čiže nie je schválená európska legislatíva,” vysvetlil Gajdoš.

Dodal, že zatiaľ nie je isté ani to, ako ekoschémy prijmú poľnohospodári a aký budú mať dosah na životné prostredie.

“My ďalej trváme na tom, aby zostala flexibilita. To znamená, že pokiaľ poľnohospodári neprijmú nejakú ekoschému, ktorú navrhneme, tak aby sme tie finančné prostriedky nestratili, ale vedeli ich použiť pri inej schéme,” opísal Gajdoš pozíciu SR.

Dodal, že tieto peniaze by zostali v agrosektore a týkali sa iných poľnohospodárskych aktivít alebo programov na rozvoj vidieka či ochranu a stabilizáciu životného prostredia.

Krajiny sa v stredu nedohodli na kompromise

Pri zavádzaní spoločnej značky alebo loga EÚ označujúceho, že zvieratá mali zaručené dobré životné podmienky, od chovu, cez ich transport až po spôsob porážky na bitúnok, bude podľa Gajdoša z pohľadu SR dôležité, aby boli zavedené rovnaké podmienky vo všetkých členských krajinách. Ak sa napríklad rozhodne o štvorcových metroch na ustajnenie kráv, všade by to malo platiť rovnako. Tiež by nová značka nemala znevýhodňovať chovateľov, ktorí nezaisťujú porážku chovných zvierat a prihliadnuť by sa malo aj na záujmy európskych spotrebiteľov, či vôbec majú o zavedenie novej a ďalšej značky záujem.

Gajdoš upozornil, že členské krajiny sa v stredu nedohodli na kompromise pri uvádzaní nutričnej hodnoty potravín, keď odlišné stanovisko od návrhu nemeckého predsedníctva mali Česká republika, Grécko a Taliansko. Slovensko podporilo stanovisko predsedníctva.

“My sme za to, aby sa označovala výživová hodnota rovnako ako aj pôvod potravín,” opísal situáciu Gajdoš.