Vitajte na stránke Vidieckeho parlamentu Slovenska
  • 0915 446 538
  • vipa@vipa.sk
index

Únia stopla eurofondy na železnice a cesty, v audite sú chyby

       Slovensko má ďalší problém s eurofondmi. Bruselskí kontrolóri našli pochybenia pri ich čerpaní v operačnom programe Veda a výskum, ktorý sa v roku 2019 stal súčasťou schémy Integrovaná infraštruktúra (OPII).

Kým sa pochybenia neprešetria, Európska komisia nepreplatí Slovensku z rozbehnutých eurofondových projektov z tohto programu ani cent.

Týka sa to napríklad výstavby električkovej trate v bratislavskej Petržalke, nákupu nových trolejbusov či obnovy železníc a ciest. Výdavky musí nateraz zatiahnuť slovenský štátny rozpočet.

Pochybili slovenskí audítori

Brusel vo varovnom liste, ktorý má INDEX k dispozícii, hovorí o závažných nedostatkoch v riadení a kontrole operačného programu slovenskými orgánmi. Európski kontrolóri našli pochybenia v troch konkrétnych projektoch, ktoré slovenským auditom prešli bez väčších komplikácií.

Chybu podľa komisie neurobili len audítori z rezortu financií, ale aj úradníci na ministerstve dopravy, ktoré za eurofondový operačný program OPII od roku 2019 priamo zodpovedá, a tiež príslušné sprostredkovateľské orgány.

Ak sa má preto Slovensko v dohľadnom čase opäť dostať k európskym peniazom, bude potrebovať nielen dodatočný audit, ale aj finančnú opravu a preverenie postupov, ktoré rezorty využívajú na odhalenie podobných nezrovnalostí.

Nejde o zanedbateľný balík peňazí. Začiatkom roka bolo v operačnom programe Integrovaná infraštruktúra stále nevyčerpaných viac ako 55 percent prostriedkov, teda niečo vyše troch miliárd eur.

Ministerstvo: Nebolo to prvý raz

Ministerstvo dopravy tvrdí, že problémom sa intenzívne zaoberá. „V spolupráci s ostatnými zodpovednými subjektmi komunikujeme s komisiou,“ uvádza Miriama Švikruhová z komunikačného oddelenia rezortu.

Spolu s audítormi mali začiatkom marca poslať Európskej komisii svoje stanovisko. Ďalšie kroky budú podľa Švikruhovej závisieť od záverečnej správy európskeho auditu.

Rezort sa do veľkej miery spolieha na to, že ide o najľahšiu možnú formu porušenia eurofondových pravidiel, pričom takéto varovanie nedostalo Slovensko po prvýkrát.

„Ide o štandardný nástroj, ktorý bol aplikovaný na operačný program Integrovaná infraštruktúra, rovnako aj na iné operačné programy, aj v minulosti,“ dodáva Švikruhová.

Slovensko naozaj má tradíciu v auditných nálezoch a následnom pozastavení platieb. Väčšine sa tak deje pre chyby vo verejnom obstarávaní alebo pre neoprávnenosť výdavkov.

V roku 2016 sa na isté obdobie zastavilo vyplácanie z piatich operačných programov, tento rok Brusel pre kauzu Dobytkár stopol vyplácanie eurofondov v rámci programu rozvoja vidieka.

Z deviatich má byť jeden

V prípade eurofondov v ďalšom programovom období na roky 2021 až 2027 by takéto pochybenia mohli mať oveľa závažnejšie dôsledky.

V súčasnosti sú eurofondy rozdelené do deviatich samostatných operačných programov. Ak európsky audit nájde nejakú nezrovnalosť a nariadi zastavenie platieb, dotkne sa to len toho operačného programu, pod ktorým daný projekt beží. O preplácanie zvyšných platieb môže Slovensko naďalej žiadať.

Pri nových eurofondoch však rezort investícií (MIRRI) ráta iba s jedným operačný programom (má sa volať Slovensko). Ten bude zastrešovať takmer 13 miliárd eur z troch hlavných európskych fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond).

Konečná podoba Operačného programu Slovensko je ešte predmetom diskusií. Hoci by mal pozostávať z piatich politických cieľov, formálne deliace línie existovať nebudú.

Inými slovami, ak európski kontrolóri odhalia pochybenia podobné tým súčasným, komisia môže Slovensku prestať preplácať úplne všetky platby. Bez ohľadu na to, či pôjde o dostavbu diaľnice alebo o zabezpečenie sociálnych pracovníkov.

Takýto výpadok by s najväčšou pravdepodobnosťou znamenal extrémny nárast výdavkov štátneho rozpočtu. Európske peniaze totiž kompenzujú verejné financie v mnohých položkách, hoci na ne vôbec nie sú určené.

Menej byrokracie a jedno riaditeľstvo

Ministerstvo investícií Veroniky Remišovej (Za ľudí) jeden operačný program obhajuje vyššou mierou flexibility. Argumentuje, že ak by bolo potrebné peniaze presúvať od menej výkonných investícií k výkonnejším, pôjde o pomerne jednoduchý proces.

Rovnako má zmena skoncovať s takzvaným rezortizmom, keď jednotlivé ministerstvá riešia vlastné potreby bez prepojenia s inými rezortmi, a podporiť spoluprácu medzi úradmi, ktoré prideľovanie eurofondov zastrešujú.

„Ide nám tiež o zjednotenie pravidiel v oblasti verejného obstarávania, predkladania žiadostí a oprávnenosti výdavkov,“ dodáva riaditeľ komunikačného odboru MIRRI Andrej Ďuríček.

Operačný program bude mať podľa neho jediný riadiaci orgán – MIRRI, ale v prípade potreby prenesie niektoré povinnosti na sprostredkovateľské orgány, teda iné ministerstvá alebo samosprávy: „Ide najmä o tie kompetencie, pri ktorých budú expertmi v danej oblasti.“

Únia: Ide o veľkú zmenu

Európska komisia to vidí inak. Na možné riziká jedného operačného programu upozorňuje slovenskú vládu opakovane. Osobne tak urobil aj eurokomisár pre zamestnanosť a sociálne práva Nicolas Schmit počas novembrovej návštevy na Slovensku.

Brusel sa obáva najmä toho, že časté auditné nálezy zabrzdia čerpanie aj tých peňazí, ktoré doteraz neboli problémové. Príkladom je Európsky sociálny fond, z ktorého bolo na konci roka vyčerpaných vyše 70 percent a zazmluvnených viac ako sto percent prostriedkov.

Obavy spôsobuje aj fakt, že funkčnosť jedného operačného programu, ktorý by zahŕňal taký veľký balík peňazí, nie je doteraz vyskúšaná. Väčšina členských štátov únie rozdeľuje eurofondy do viacerých programov. Dať všetky prostriedky do jedného si trúfajú len krajiny s menším objemom eurofondov a užším investičným záberom, ako napríklad Cyprus.

Navyše, meniť celý systém v krajine, kde už aj tak mnohé veci ohľadom eurofondov nefungujú, je podľa Bruselu riskantné.

Problémy vidia aj iní

Podobný názor majú aj viaceré neziskové organizácie čerpajúce peniaze zo sociálneho fondu. Svoje obavy počas decembrového zasadnutia monitorovacieho výboru pre operačný program Ľudské zdroje vyjadril napríklad správca a koordinátor projektov nadácie SOCIA Vladislav Matej.

Predstavitelia niektorých samosprávnych krajov zasa tvrdia, že ani jeden operačný program nezabráni rezortizmu, ak MIRRI nepodnikne aj ďalšie kroky k tomu, aby za prostriedky v čo najväčšej možnej miere zodpovedali priamo regióny.

„Väčšinu budú mať pod sebou zase len ministerstvá. Systém sa tak takmer nijako nezjednodušuje,“ mieni predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Priamo na regionálne projekty sa MIRRI z nových eurofondov rozhodlo vyčleniť len pol druha miliardy eur. Zvyšných takmer jedenásť miliárd zostáva v rozhodovacej právomoci ministerstiev bez ohľadu na to, či bude fungovať jeden alebo deväť operačných programov.

 

Eva Frantová

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22867047/unia-nam-stopla-eurofondy-na-zeleznice-a-cesty.html#Echobox=1647981853