Ústup od zelených ambícií a snaha o dereguláciu: O čom je nová agropotravinárska vízia EÚ

Na základe dokumentu má vzniknúť nová reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Jej presné kontúry však budú známe až po predstavení viacročného finančného rámca. 

Minuloročné veľké farmárske protesty prinútili Európsku komisiu, aby prehodnotila svoje plány v poľnohospodárskej politike a zlepšila svoju komunikáciu s poľnohospodármi. Jedným z ústupkov Komisie voči farmárom bolo vytvorenie skupiny odborníkov, ktorí mali v rámci strategického dialógu pripraviť odporúčania pre budúcnosť sektora.

Výsledky strategického dialógu mala následne zohľadňovať nová Vízia pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ktorú vo februári predstavil komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen. Jej cieľom je vytvoriť rámec pre budúci vývoj sektora.

Predstavený dokument je pomerne vágny a neprináša žiadnu zásadnú revolúciu európskeho poľnohospodárstva. Komisia v ňom primárne cieli na zatraktívnenie práce v poľnohospodárstve a zjednodušenie existujúceho rámca.

„Nechceme poľnohospodársku politiku teraz postaviť na hlavu. Náš problém je, že každých sedem rokov meníme pravidlá, čím dostávame do stresu národné inštitúcie aj farmárov,“ vysvetľoval Hansen, keď dokument predstavoval.

Reakcie na víziu však znovu zvýraznili dlhotrvajúce rozpory, ktoré sprevádzajú akúkoľvek snahu o reformu sektora – medzi ochranármi a farmármi či medzi veľkými a malými farmármi. Podľa zástupcov sektora zároveň predstavená vízia ignoruje výsledky strategického dialógu a predstavuje tak ďalšiu iniciatívu Komisie, pri tvorbe ktorej neboli zohľadnené ich záujmy.

O čo ide?

Predchádzajúca stratégia Únie v oblasti poľnohospodárstva Z farmy na stôl, ktorá bola predstavená pred piatimi rokmi, odrážala ambiciózne plány predchádzajúcej komisie v oblasti ochrany klímy a životného prostredia.

Naprieč celým dokumentom sa vtedy ako kľúčová agenda vinula ekologická udržateľnosť – v poľnohospodárskej výrobe, potravinárstve, obchode aj konzumácii potravín.

Nová Vízia pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo od zelených ambícií evidentne ustupuje. Absentujú v nej napríklad ciele pre zníženie používania pesticídov, ktoré predstavovali jeden z najkontroverznejších bodov predchádzajúcej stratégie.

Komisia v dokumente naopak kladie dôraz na zjednodušenie potravinárskej politiky, výskum a inovácie a zvýšenie konkurencieschopnosti agrosektora.

Vo vízii si Komisia vytýčila štyri hlavné priority. Sú nimi atraktivita agrosektora, konkurencieschopnosť, odolnosť voči budúcim zmenám a podpora života vo vidieckych oblastiach.

Ďalším kľúčovým motívom vízie, ktorý sa objavuje vo viacerých častiach dokumentu, je spravodlivosť. Tá sa má týkať napríklad rozdelenia dotácií, podmienok pre poľnohospodárov, ale aj obchodnej politiky.

Dotácie by po novom mali byť cielenejšie a smerovať k tým, ktorí ich najviac potrebujú. Znamená to, že by mali byť smerované najmä malým a stredným farmám či farmám v oblastiach s prírodnými prekážkami. Využité pri tom majú byť degresivita a zastropovanie dotácií, na základe ktorých sa dotačná podpora s veľkosťou fariem znižuje.

Komisia si v rámci vízie chce posvietiť aj na vzťahy medzi farmármi a obchodnými reťazcami a na rozdelenie príjmov v potravinovom reťazci. Zamerať sa pri tom chce najmä na praktiky, ktoré nútia poľnohospodárov predávať produkty za cenu nižšiu ako výrobné náklady, ktoré podľa vízie nebudú tolerované.

Sporná zrejme bude avizovaná snaha Komisie vniesť viac svetla do cenotvorby pri potravinách. Má vzniknúť nové stredisko EÚ pre monitorovanie agropotravinového reťazca, ktoré bude mapovať a informovať, kto v potravinovom reťazci na výslednej cene potravín najviac zarába.

Vízia tiež reaguje na kritiku zo strany poľnohospodárov, ktorá bola smerovaná na uzavretie obchodnej dohody s krajinami Mercosuru. Podľa dokumentu majú byť zosúladené normy pre dovážané výrobky, aby domáci producenti neboli oproti importérom znevýhodňovaní. Súčasťou tohto opatrenia má byť zákaz dovozu potravín so zvyškami nebezpečných pesticídov, ktoré majú európski farmári zakázané používať.

Dokument reflektuje aj snahu súčasnej komisie o dereguláciu európskeho hospodárstva.

„Nie je úlohou Únie podrobne navrhovať postupy, ktoré sa musia dodržiavať v poľnohospodárskych podnikoch. Početné žiadosti o výnimky z týchto povinností, často odôvodnené na základe vnútroštátnych a regionálnych špecifík, ukázali, že univerzálne prístupy nie sú pre takýto diverzifikovaný sektor najvhodnejším nástrojom,“ uznáva Komisia.

V nadväznosti na víziu predstavila Komisia v máji tzv. balík na zjednodušenie SPP, ktorého cieľom je znížiť administratívne bremeno, ktorému poľnohospodári čelia. Jeho súčasťou je významné obmedzenie environmentálnych regulácií, čo vyvolalo kritiku zo strany ekologických organizácií.

Nový prístup Komisie k zeleným opatreniam v poľnohospodárstve sa dá zhrnúť do slov „viac cukru, menej biča“. Namiesto rôznych ekologických požiadaviek, ktorými je dnes podmienené čerpanie agrodotácií a sankcií za ich nedodržiavanie,  chce poľnohospodárov k udržateľným poľnohospodárskym postupom motivovať novými peniazmi.

Poľnohospodári tak napríklad majú byť odmeňovaní za praktiky, ktoré vedú k odstraňovaniu uhlíka či majú pomôcť prírode, akými sú dnes tzv. ekoschémy. V budúcnosti sa k nim majú pridať peniaze z prírodných kreditov.

Vízia znovu odhalila spory v poľnohospodárstve

Jedným z hlavných dôvodov vlaňajších veľkých farmárskych protestov bola nedostatočná komunikácia Európskej komisie so zástupcami sektora o pripravovaných opatreniach. Komisia sa preto rozhodla zmeniť prístup tvorby poľnohospodárskej politiky a prehĺbiť dialóg s farmármi.

Vo vízii kladie dôraz na budovanie dôvery a spoluprácu medzi Komisiou a záujmovými organizáciami. Hlavným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa má byť nový Európsky výbor pre poľnohospodárstvo a potraviny (EBAF), ktorý má slúžiť ako poradný orgán Komisie v oblasti SPP. Jeho členmi sú zástupcovia poľnohospodárov, ostatných aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci a občianskej spoločnosti.

Posledné zasadnutie výboru, ktoré sa malo vyjadriť k budúcej reforme SPP, sa však skončilo fiaskom. Nielenže na ňom nebolo prijaté spoločné stanovisko, ale po jeho konci sa dokonca farmári a ochranári navzájom verejne obviňovali z blokovania dohody.

Navyše sa objavujú aj rozpory medzi malými a veľkými farmami o tom, kto má dostať aký podiel z pomyselného dotačného koláča.

Dohoda v rámci agropotravinárskeho sektora pritom bude veľmi dôležitá v rokovaniach o budúcej podobe európskej poľnohospodárskej politiky. S nejednotným postojom sektora sa komisárovi Hansenovi bude len ťažko bojovať za štedrý rozpočet pre agropolitiku.

Čakanie na rozpočet

Vízia predstavuje len hrubý náčrt budúcej reformy SPP. Presnejšie budeme jej podobu poznať až v druhej polovici roka, keď bude predstavený návrh nového viacročného finančného rámca na roky 2028-2034. Až potom bude známe, aké čísla budú reformu sprevádzať.

Najtvrdšie vyjednávania môžeme očakávať až práve po tomto bode. Týkať sa budú jednak samotného rozpočtu, ako aj nových pravidiel pre agrodotácie.

V súčasnosti smeruje do poľnohospodárskej politiky takmer tretina celého európskeho rozpočtu. Za sedem rokov to predstavuje sumu 390 miliárd eur.

Únia však v súčasnosti potrebuje zdroje na nové priority, najmä na obranu a bezpečnosť. Je tak pravdepodobné, že financie na to bude okrem iného hľadať práve v SPP, čomu ostatne nasvedčujú vyhýbavé reakcie predstaviteľov Komisie, ktorí nevedia škrty v agrodotáciách vyvrátiť.

Komisia podľa uniknutého dokumentu dokonca zvažuje spojenie kohéznej a poľnohospodárskej politiky do jedného superfondu. Farmári to vnímajú ako absolútne neprijateľné a hrozia protestami.

Panuje totiž obava, že v takomto prípade by poľnohospodári prišli o prostriedky, nakoľko by o dotáciách pre sektor rozhodovali vlády členských štátov, ktoré často poľnohospodárstvo nepovažujú za svoju prioritu.

Vyhliadka vstupu Ukrajiny do EÚ vyvíja tlak na degresivitu

Očakávanú reformu poľnohospodárskej politiky, ktorá má prísť spoločne s novým viacročným finančným nástrojom, zrejme ovplyvnia aj snahy Ukrajiny o vstup do Únie.

Poľnohospodárstvo totiž predstavuje zásadnú oblasť ukrajinskej ekonomiky – pracuje v ňom 17% pracujúceho obyvateľstva a vytvára 13% HDP.

Rozloha poľnohospodárskej pôdy na Ukrajine je 413 tisíc km² – čo je viac ako celková rozloha Nemecka. V štruktúre miestnej výroby navyše dominujú veľké podniky – až 85% pôdy obhospodarujú farmy s rozlohou nad 500 hektárov. Ako upozornil eurokomisár Hansen, najväčšie ukrajinské podniky vlastnia pôdu, ktorá je štvornásobne väčšia než rozloha všetkej poľnohospodárskej pôdy v jeho rodnom Luxembursku.

Jeden z predbežných výpočtov hovorí o tom, že za použitia súčasných pravidiel by bol ročný príjem Ukrajiny z agropolitiky na úrovni 10 miliárd eur, čo je o miliardu viac ako dnes má poľnohospodárska veľmoc EÚ – Francúzsko. Farmárom by plošne dotácie klesli o štvrtinu.

Hansen uviedol, že vstup Ukrajiny do EÚ by si vyžadoval prehodnotenie kritérií pre distribúciu priamych platieb: „Myslím si, že je potrebná adaptácia (…) musíme znova hovoriť o degresivite a zastropovaní platieb.“

Odmietol však kompletný odchod od naviazania dotácií na pôdu: „Ak ju (SPP) zmeníte príliš drasticky, niektoré farmy sa stanú ekonomicky neudržateľné,“ povedal a upozornil, že mnohí poľnohospodári urobili dlhodobé investície na základe súčasnej dočasnej štruktúry.

Na Slovensku sa reakcie rôznia

Europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (SMER-SD/nezaradená) novú víziu oceňuje. „Vízia je ambiciózna a pozitívna aj pre naše poľnohospodárstvo,“ uviedla v ankete Euractivu. Domnieva sa tiež, že môže byť príležitosťou aj pre rozvoj pivovarníctva a vinárstva na Slovensku.

Podľa Roth Neveďalovej však v predstavenom dokumente chýba zmienka o vyrovnávaní priamych platieb a o navýšení financií do poľnohospodárstva vo východnej časti Únie, ktoré je podľa jej slov ohrozené nekontrolovaným prístupom plodín z Ukrajiny na miestne trhy.

Víziu hodnotí pozitívne aj ďalší slovenský europoslanec Michal Wiezik (PS/Renew), ktorý uvítal najmä „zameranie na ekologické poľnohospodárstvo a agroekologické postupy“ a deklarovanú podporu malých a stredných fariem.

Vyjadril však obavy zo snáh o dereguláciu environmentálnych opatrení, ktoré podľa neho vychádzajú „z populizmu a politických ideológií“ a môžu ohroziť odolnosť agrosektoru.

Reakcie zástupcov farmárov sa rôznili. Marián Glovaťák, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku (ASYF), víziu ocenil: „Vízia poňala všetky najpodstatnejšie témy: budovanie atraktívneho sektora poľnohospodárstva, jeho konkurencieschopnosti a odolnosti voči globálnym výzvam, zabezpečenie agropotravinárskeho sektora voči budúcim zmenám tak, aby fungoval ruka v ruke s prírodou a tiež oceňovanie potravín a podporu spravodlivých pracovných podmienok vo vidieckych oblastiach. Všetky tieto oblasti odzrkadľujú aktuálne potreby slovenského a najmä európskeho poľnohospodárstva.“

Naopak, najväčšia slovenská agrokomora SPPK je skeptická. Obáva sa totiž zmeny financovania priamych platieb, ku ktorej by podľa zdrojov komory malo dôjsť pri príprave budúceho programového obdobia.

„Pri hodnotení tohto dokumentu sme momentálne veľmi opatrní. Budeme sa nielen na domácej, ale aj na medzinárodnej scéne snažiť o to, aby sa radikálnym spôsobom nemenilo financovanie pre poľnohospodárske podniky a aby podpora príjmu naďalej platila pre všetky podniky bez rozdielu veľkosti a štruktúry hospodárenia,“ uviedla SPPK.

Zdroj: Euractiv