V dejinách sa veľa bohatstva nadobudlo práve počas kríz

Odborník na korupciu: V dejinách sa veľa bohatstva nadobudlo práve počas kríz

Rezignovať v reakcii na pandemickú krízu na kontrolu distribúcie peňazí je zlý prístup. „Práve teraz je správy čas, aby sa verejný záujem chránil pred nerovnosťou, nespravodlivosťou a korupciou,“ hovorí v rozhovore pre EURACTIV Poľsko profesor Nikos Passas.

Nikos Passas je profesorom kriminológie a trestného práva na Northeastern University v USA. Napísal viac ako 240 publikácii na tému korupcia, dobré vládnutie, nezákonné financovanie/obchodné toky, sankcie, neformálne finančné prevody, terorizmus a finančné regulácie. Konzultuje pre právne firmy, finančné inštitúcie a rôzne organizácie vrátane OSN, EÚ, OECD, OBSE, IMG, Svetovú banku či rôzne iné inštitúcie a vládne agentúry vo všetkých kontinentoch.

Posledných 40 rokov sa zaoberáte korupciou. Je podľa vás možné ju úplne eliminovať? 

Investovali sme do toho veľa peňazí a ľudského kapitálu. Snažili sme sa prepojiť proti-korupčnú agendu s agendou dobrej správy veci verejných, právneho štátu a ekonomického rozvoja. Očakávali sme, že z tohto vyjdú silné výsledky, ale realita je skôr sklamaním. Veľa vecí sa dalo spraviť lepšie a, žiaľ, posunuli sme sa aj o krok späť. V niektorých ohľadoch nie je náznak žiadneho pokroku.

Niektoré proti-korupčné opatrenia boli paradoxne aplikované korupčnými spôsobmi, napríklad boli diskriminačne namierené na opozíciu. Toto vedie k demoralizácii a úniku mozgov. Rôzne formy korupcie majú veľmi vážne následky.

Vedeli by ste na základe vášho výskumu pomenovať príklady úspešného odstránenia korupcie?

Nie, aj keď niekde nastal istý pokrok. Nemyslím si, že v tomto dokážeme vytvoriť raj na zemi. Tiež neverím, že je možné dosiahnuť dokonalú spoločnosť. Som však presvedčený o tom, že náš cieľ by mal byť vytvoriť lepšiu spoločnosť.

„Dokonalá“ spoločnosť by nemala byť v protiklade s „lepšou“ spoločnosťou. Musíme skúmať, kde sa dá dosiahnuť zlepšenie udržateľným spôsobom. Problém nie je v tom, že by tu nebol žiadny úspech. V mnohých smeroch sme ho dosiahli.

Problém je, že veľa úspechov sa ľahko vytratí. Občas spravíme krok vpred a dva kroky vzad. Niečo z toho, čo robíme, zafunguje, ale keď sa niečo zmení, tak skončíme tam, kde sme začali. Keď sklamete očakávania ľudí, alebo keď sú frustrovaní, je to ešte horšie, ako keď nerobíte nič, lebo im dávate falošnú nádej. Je o to náročnejšie si ich dôveru spätne získať.

Podporuje globalizácia korupciu?

Pri globalizácii môžeme nájsť faktory, ktoré prispievajú k podpore integrity a zodpovednosti. Na druhej strane, vytvára aj priestor pre vznik nových štruktúr a nové formy korupcie. Veľa metrík, ktoré používame na meranie korupcie, sú v skutočnosti zamerané na jeden typ – krádež. Krádež je možné najľahšie odhaliť a riešiť spomedzi všetkých typov korupcie.

Existuje veľa iných druhov korupcie ako zneužitie úradu, moci, funkcie či štátu, čo vedie ku konfliktom záujmov, ktorým sa ťažšie čelí, keďže ich forma nie je v mnohých prípadoch jasná. Korupcia sa tu prejavuje v prítomnosti nemiestneho vplyvu pri rozhodovaní a v činoch, ktoré sú motivované osobnými záujmami, biznisom, politikou alebo niečím iným.

Korupciu by sme mali analyzovať cez dôsledky konania ako aj nekonania. Je to lepšie ako cez právne definície. Viac pozornosti by sa malo venovať tomu, či verejné inštitúcie a úrady konajú pre spoločné dobro spoločnosti alebo nie. Ak nekonajú svoju úlohu tak ako by mali, hovoríme o inštitucionálnej korupcii.

Zverejnenie Panama Papares a Paradise Papers ukázalo, že investigatívna žurnalistika môže narušiť kriminálne siete a dosiahnuť väčšiu mieru transparentnosti v politike. Túto prácu by však mali vykonávať orgány činné v trestnom konaní. Pomohlo by vytvoriť novú globálnu agentúru, ktorá by sa venovala odhaľovaniu medzinárodného zločinu a korupcie?

Takéto siete tu už sú. Existujú organizácie, ktoré sa venujú vyslovene tejto forme zločinu a korupcie. Zistenia z Panama Papers alebo WikiLeaks by sa nikdy nedostali na titulky, ak by tu neboli tieto siete a novinári, ktorí robia úžasnú prácu.

Potrebujú však veľa podpory, keďže ich práca obnáša veľké riziko pre ich osobnú bezpečnosť. Niektorých z nich za ich prácu zavraždili. Prevencia korupčných praktík je dôležitá, ale zďaleka to nestačí. Možno by pomohlo viac analytickej práce a kritických príspevkov zo strany výskumníkov a akademikov.

Aký je váš názor na vytvorenie Európskej prokuratúry (EPPO)?

Je to príklad vývoja na európskej úrovni, ktorý nás posúva smerom k zdieľanej suverenite ale aj k odstredivým silám a procesom. Je to reakcia na nezvládnutie finančnej krízy a na nedostatok solidarity v niektorých členských štátoch, ako aj na problémy, ktoré odhalila pandémia.

Založenie EPPO považujem za správny krok. Verím, že zdieľaná suverenita a kolektívne snahy sú mimoriadne dôležité. Problémy, ktoré presahujú hranice si žiadajú spoločnú odpoveď. Uvidíme, ako to budú členské štáty zastrešovať a podporovať, alebo, naopak, sabotovať. Považujem európske inštitúcie za kľúčové v ochrane finančných záujmov Európskej únie, právneho štátu, väčšej integrity a hlbšej integrácie, ktorú Únia v tomto bode zúfalo potrebuje.

Čo si myslíte o nominácii Laury Codruty Kövesi na pozíciu šéfky EPPO?

Nomináciu Laury Codruta Kövesi považujem za veľmi dobré rozhodnutie. Osobne ju poznám a spolupracoval som s ňou. Stretol som ju, keď stála na čele generálnej prokuratúry v Rumunsku. Má potrebné zručnosti na to, aby robila veľa dobrých vecí. Dúfam, že bude čerpať z podpory ostatných členských štátov EÚ a dokáže prispieť k verejnému záujmu v EÚ.

Právomoc EPPO sa týka iba 22 členských štátov Únie. Poľsko a Maďarsko sú mimo jej jurisdikcie. Aké dopady to bude mať na fungovanie tohto úradu?

Byť mimo jurisdikcie EPPO prináša všetky možné negatíva. Neúčasť na činnosti tohto úradu je potrebné napraviť. Ľudia v Maďarsku a Poľsku si raz uvedomia, aké dôležité je zúčastňovať sa na tomto projekte. V tomto prípade je dôležité prízvukovať ako súvisia záujmy Maďarska a Poľska so spoločným úsilím a prácou zvyšku Európskej únie.

Aký je charakter korupcie počas pandémie, kedy zdravotná kríza zatienila krízu právneho štátu?

Prvá vec, ktorá v pandémii zlyhala, bola miera pripravenosti jednotlivých štátov. Pandémia nemala prečo prekvapiť tých, ktorí boli dostatočne pozorní. Vedci a odborníci v zdravotníctve už roky pred vypuknutím pandémie varovali.

Čo presne v inštitucionálnom kontexte spôsobilo, že verejné zdravotníctvo bolo až tak zraniteľné zoči voči vypuknutiu pandémie? Ako to, že malé krajiny ako Vietnam, Taiwan, Nový Zéland, ktoré majú odlišné politické systémy, sa dokázali popasovať s pandémiou oveľa lepšie ako európske a severoamerické krajiny?

Ako reagovali vlády po vypuknutí pandémie? Najskôr sa objavili všelijaké správy o zvláštnych typoch pneumónie a iných ochoreniach, ktoré ešte v roku 2019 publikovala Čína a WHO, ako aj spravodajské služby. Čína zdieľala svoje poznatky o víruse veľmi neskoro. Aj keď potom vysielala varovania a zdieľala informácie, väčšina sveta túto hrozbu odignorovala, alebo podcenila.

Nečinnosť vlád je tiež korupcia?

Vlády majú vlastné spravodajské zložky, ktoré financujú daňoví poplatníci. Ich prácou je vedieť trochu viac ako zvyšok populácie. Tvoria jednu z hlavných častí národného obranného mechanizmu. Som presvedčený, že informácie o riziku vírusu dostali dávno predtým, ako sa o tom dozvedela verejnosť.

Otázne je, nakoľko vážne brali jednotlivé vlády ich odporúčania. Riadili sa nimi? Ako plánovali zareagovať na tento problém? Ako sa pripravovalo na túto situáciu verejné zdravotníctvo, obyvateľstvo a jeho najzraniteľnejšie skupiny?

A čo bezprecedentné miliardy dolárov alebo eur, ktoré vlády zhromaždili na pomoc svojim ekonomikám v reakcii na pandémiu?

Na podporu ekonomiky sa uvoľnilo veľa peňazí, čo je úplne pochopiteľné. História nás naučila, že počas prírodnej katastrofy, vojny alebo spoločenskej mobilizácie, slabnú kontrolné mechanizmy.

V tomto zmysle sa veľa peňazí rozdalo bez toho, aby do toho zasahovali kontrolné mechanizmy, ktoré majú zaručiť transparentnosť a zodpovednosť. Táto situácia poskytuje ľuďom ohromnú možnosť túto situáciu využiť. V dejinách sa veľa bohatstva nadobudlo práve počas vojen a iných kríz.

Veľa peňazí sa rozdalo do niektorých častí spoločnosti bez toho, aby prešli štandardným kontrolným mechanizmom. Mnohí sa domnievajú, že teraz nie je správny čas toto kontrolovať a robiť audity. Toto je ale zlý prístup. Práve teraz je správy čas, aby sa verejný záujem chránil pred nerovnosťou, nespravodlivosťou a korupciou. Zlé nakladanie s týmito zdrojmi videlo v minulosti k najhorším možným vývojom.

Niektoré opatrenia, ktoré sa zaviedli, majú trvalé následky a presahujú terajší stav pohotovosti. Sledovacie technológie sú veľkým zásahom. Nové spôsoby, ako verejné autority od ľudí získavajú dáta sa takýchto situáciách javia ako ospravedlniteľné. Niektorí ale môžu túto situáciu zneužiť na to, aby si konsolidovali moc, ktorú budú po skončení pandémie autoritatívne zneužívať.

Podľa každoročnej správy Nations in Transit 2020 od Freedom House, ktorá sa venuje stave demokracie v Európe a Eurázii, sa väčšina lídrov v strednej a východnej Európy „prestala tváriť, že vládne podľa pravidiel demokracie. Otvorene útočia na demokratické inštitúcie a pracujú na tom, aby obmedzili osobné práva“. Poľsko sa presunulo zo skupiny konsolidovaných demokracii na úroveň polo-konsolidovaných demokracií. Maďarsko, ktoré bolo predtým v kategórii demokracií sa stalo prechodným/hybridných režimom. Aký je podľa vás súvis medzi krízou právneho štátu – založenej na spochybňovaní liberálnych hodnôt – a korupciou?

Čo v skutočnosti spôsobuje korupcia? Demontuje základné prvky demokracie, ktoré sú založené na vedomej participácii občanov v danej krajine. Dezinformácie, zavádzajúce informácie a populistické prejavy zbavujú občanov ich práva na pravdivé informácie.

Toto je veľký problém. Potrebujeme viac etickej perspektívy na verejnú moc a vidieť konkrétne kroky zo strany autorít voči technológiám a farmaceutickým spoločnostiam. Potrebujeme vedu so svedomím.

Je etický prístup možný vo svete politiky?

Je to nutnosť. Politici sú volení alebo menovaní na to, aby slúžili verejnému záujmu. Ak tak nerobia, či už vedome alebo nevedome, vzniká ďalší typ korupcie: inštitucionálna alebo právna korupcia. Etika by mala byť absolútny imperatív pre hocikoho, kto je volený do verejných funkcií. Ak niekto koná neeticky, znamená to, že prioritizuje samého seba, svoju stranu, kamarátov či rodinu. Iná vec je, ako sa tieto etické pravidlá reálne implementujú do praxe a ako ovplyvňujú rozhodovacie procesy, zákony, opatrenia, alebo iné politiky.

Máme vlády, ktoré uniesli klientelistické elity, čo sa snažia presadiť svoje blaho na úkor ostatných. Toto nie je demokracia. Mimochodom, nie je to ani kapitalizmus. Toto je neosocializmus. Pre väčšinu máme neoliberalizmus a úsporné opatrenia a pre pár, čo dostávajú veľkú podporu zo štátu, je tu neosocializmus. Je to štátny intervencionizmus v prospech tých, čo sa v zákulisí správajú neeticky a nelegálne.

Prečo sa o tom hovoríte ako o neosocializme?

Pretože vláda poskytuje selektívnu podporu, ktorá nie je potrebná. Predstavuje to nespravodlivú výhodu, ktorá sa získala cez neetické a nedovolené procesy. Hovorím o korupčných vplyvoch, ktoré sú opakom demokracie. Pojem neliberálna demokracia považujem za kontradikciu. Politici nemôžu byť neliberálni a demokratickí zároveň.

Ako má spoločnosť reagovať na tento typ korupcie? Má to robiť cez masové protesty, mobilizáciu medzinárodných organizácii alebo ako Únia, ktorá podmienila čerpanie prostriedkov z kohéznych fondov dodržiavaním princípov právneho štátu?

Tento krok predstavuje príležitosť spraviť veľa dobrého, ale musí sa to urobiť rozvážne a na základe analýzy rizík a vhodnej stratégie. Na Balkáne sme videli, ako niektoré protikorupčné procesy v skutočnosti pomohli privatizovať štátne majetky korupčnými spôsobmi a viedli k únosom štátu. Je dôležité, aby sme rozumeli potenciálnym následkom nášho konania boli si vedomí, aké nežiadúce účinky môžu mať rôzne opatrenia.

Som zástancom prístupu cukru a biča. Teraz je správy čas položiť základy niečoho, čo bude v budúcnosti fungovať. Náš prístup musí byť založený na dátach a faktoch.

Európska únia má príležitosť legitimizovať a zefektívniť príležitosti na hlbšiu integráciu. Ak sa jej to nepodarí, výsledky budú negatívne. Európska únia musí ísť príkladom a dokázať dôležitosť transparentnosti, integrity a zodpovednosti.

Naberá korupcia v pandémii nové podoby? 

Nemyslím si, že naberá nové podoby. Skôr niektoré sa dostávajú viac do popredia ako iné. Obávam sa, že integrita dodávateľských a distribučných reťazcov zdravotníckych výrobkov, ako sú ochranné prostriedky, materiálny na ošetrenie a vakcíny, bude ohrozená. Kedykoľvek máme nesúlad medzi dopytom a ponukou, môžeme očakávať rôzne formy podvodov, zneužívania a nelegálnych trhov.

Myslíte si, že pandémia COVID-19 by môže byť bod obratu, ktorý otvorí možnosti novým reformám v krajinách s autoritatívnymi režimami, alebo tam, kde prevládajú skorumpované vlády?

Myslím si, že bod zlomu nastane tak či tak. Takýto závažný šok sa nezaobíde bez následkov. Bude to mať pozitívne aj negatívne dopady. Je na nás, aby sme maximalizovali potenciál pre tie pozitívne následky a vyšli z krízy silnejší, ako sme boli pred ňou.