Výbor regiónov: Rozhodnutia eurokomisie o občianskych iniciatívach sú frustrujúce

Európske samosprávy kritizujú, že Európska komisia neprichádza s legislatívnou koncovkou k úspešným európskym občianskym iniciatívam. Frustruje to milióny občanov a ohrozuje podporu inštitúcií Únie, myslí si Európsky výbor regiónov.

V júni tohto roku oslávi Európska iniciatíva občanov (European Citizens´ Initiative, ECI) svoje 10. výročie. Je to jediný nástroj legislatívnej iniciatívy na nadnárodnej úrovni na svete. Občania EÚ cez neho môžu navrhovať európsku legislatívu alebo aj nelegislatívne kroky, avšak len v prípade, že ide o záležitosť v kompetenciách európskych inštitúcií.

Výsledky jednej dekády existencie ECI ale nie sú z hľadiska dopadu nijako ohromujúce. Nespokojnosť v radoch európskych inštitúcií aj poradných orgánov Únie preto rastie.

Jedným z nich je aj Európsky výbor regiónov (EVR). Na svoju minulotýždňovú plenárnu schôdzu prizval organizátorov dvoch občianskych iniciatív, ktoré riešia témy zaujímavé aj z hľadiska regionálnych a miestnych samospráv.

Prvou z nich je „Menšinový balíček“ (Minority SafePack). Jej organizátori od Európskej komisie, poťažmo od EÚ, požadujú, aby prebrala zodpovednosť za ochranu a podporu národnostných a jazykových menšín v EÚ.

Počiatky tejto iniciatívy siahajú ešte do roku 2013. Prešla si pomerne turbulentnou cestou, ktorá zahŕňala prvotné odmietnutie zo strany Komisie kvôli otázke kompetencií, dve podania na Súdny dvor EÚ (pri jednom z nich sa na strane odporcov iniciatívy angažovalo aj Slovensko), až po rok 2017 kedy organizátori začali zbierať podpisy.

Iniciatíva sa považuje za úspešnú vtedy, ak nazbiera aspoň milión podpisov naprieč určitým počtom členských štátov. Pre každý štát existuje minimálne kvórum podpisov, aby sa do požadovaného počtu štátov mohol započítať. Menšinovému balíčku sa podarilo splniť tieto podmienky v roku 2018.

Ani to však pre organizátorov neznamená automaticky výhru. Európska komisia je stále slobodná v rozhodnutí, ako a či preloží návrhy a opatrenia, ktoré organizátori žiadajú. Jedinou jej povinnosťou je, že svoje rozhodnutie musí zdôvodniť. V prípade iniciatívy Menšinový balíček Komisia neprišla s odpoveďou, ktorá by organizátorov uspokojila.

Výbor regiónov EÚ, ktorý združuje miestne a regionálne samosprávy, tento stav relatívne ostro kritizuje. „Tým, že Európska komisia neprichádza s legislatívnou koncovkou k Európskym iniciatívam občanov nie len milióny občanov frustruje, ale riskuje aj stratu podpory európskych inštitúcií,“ píše výbor v tlačovej správe.

Európska komisia zverejnila svoju reakciu na iniciatívu Menšinový balíček v januári 2021. V 22-stranovom dokumente vysvetľuje, že hoci neplánuje predložiť nové legislatívne návrhy, pri každej z 9 požiadaviek iniciatívy popisuje, ako existujúce alebo nedávno prijaté nástroje (po roku 2013) dostatočne sledujú rovnaké ciele, o ktoré ide aj organizátorom.

Berényi: Ľudia zo Slovenska sú sklamaní

Slovenský člen Výboru regiónov a podpredseda Trnavského samosprávneho kraja József Berényi (EPP, SMK) bol hlavný organizátor zberu podpisov pre „Menšinový balíček“ na Slovensku. Podarilo sa vyzbierať potrebný počet podpisov, vďaka ktorému sa Slovensko započítalo do kvóra krajín, kde mala iniciatíva dostatočnú podporu.

Berényi oceňuje kritické stanovisko Výboru regiónov. „Môžem potvrdiť, že medzi 70 tisíc občanmi, ktorí na Slovensku iniciatívu podpísali, zavládlo sklamanie. Diskusia ukazuje, že v tomto sklamaní nie sú sami,“ povedal počas plenárnej schôdze.

Podľa údajov na stránke Európskej komisie sa na Slovensku vyzbieralo 63 272 platných podpisov. Menšinový balíček je piatou z doteraz šiestich úspešných iniciatív, ktoré vyzbierali nad jeden milión podpisov.

Výbor by mal podľa Józsefa Berényiho tlačiť na to, aby európske občianske iniciatívy, ktoré dostanú dostatočnú podporu, boli aj implementovan

V plenárnej diskusiu o ECI vystúpilo viacero maďarských členov Európskeho výboru regiónov kritizujúcich, podľa nich, nedostatočnú reakciu Komisie na Menšinový balíček.

Napríklad Ádám Karácsony z obce Tahitótfalu na severe krajiny hovorí, že sa Európska komisia „obrátila chrbtom“ k viac než 1 miliónu európskych občanov. Títo občania sa podľa neho uchýlili k ECI ako jedinému demokratickému nástroju, ktorý majú k dispozícii. Rozhodnutie Európskej komisie im podľa neho vyslalo signál, že národnostné menšiny nie sú pre Úniu dôležité.

„Komisárka (Věra) Jourová často hovorí o právnom štáte a Únii, ktoré je blízka svojim občanom, ale keď sa to dá uviesť do praxe, Komisia odmietne konať a z ochrany občanov zostávajú len prázdne slová,“ povedal maďarský miestny politik.

„Táto iniciatíva nebola o politike identity,” tvrdí ďalší predstaviteľ samosprávy z maďarského mesta Pécs József Kóbor. Menšinový balíček podľa neho prináša tému dôležitú pre 50 miliónov Európanov, ktorí patria k jazykovým menšinám. Je povinnosťou Európskej únie chrániť kultúrnu rôznorodosť, argumentuje.

Tvrdí tiež, že rozhodnutie Komisie ohrozuje nie len samotný nástroj ECI ale aj ďalšiu prebiehajúcu iniciatívu, ktorá sa blíži k nazbieraniu potrebného počtu podpisov – „Kohézna politika pre rovnosť regiónov a udržateľnosť regionálnych kultúr“. Jej organizátorom ide o to, aby kohézna politika Únie, a najmä jej finančné zdroje v podobe eurofondov, viac podporovali regióny, ktoré sa svojou kultúrou, jazykom či náboženstvom líšia od okolitých regiónov. Týkať sa to má aj takých geografických oblastí, ktoré nemajú administratívne kompetencie.

Obmedzené a neskoré výsledky

Prezidentka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV), ďalšieho poradného orgánu EÚ, Christa Schweng, kritizuje fakt, že dopad občianskych iniciatív je zatiaľ len obmedzený, prípadne neskorý.

Jedna z prvých úspešných iniciatív bola „Právo na vodu“ (Right2Water). Trvalo deväť rokov, kým do platnosti vstúpila zmena smernice o pitnej vode, ktorá požiadavky iniciatívy čiastočne zavádzala.

Odpoveď Európskej komisie na iniciatívu Menšinový balíček nazvala Schweng počas zasadnutia Výboru regiónov „skôr sklamaním“.

Napriek podpore Európskeho parlamentu a viacerých národných parlamentov sa Komisia rozhodla nepredložiť legislatívny návrh, a navrhla podľa nej len „marginálne“ kroky.

„Jeden z kľúčových aspektov participatívneho procesu je jeho dopad. Ten určuje jeho úspech v očiach občanov,“ upozornila prezidentka EHSV).

Odkedy sa pred takmer desiatimi rokmi uviedla do života, Európska iniciatíva občanov prešla viacerými zmenami, ktoré ju mali ako nástroj zjednodušiť a vylepšiť. Od januára 2020 môžu napríklad organizátori zbierať podpisy online s využitím jednotného centrálneho systému, ktorý spravuje Európska komisia. Zo 75 zaregistrovaných iniciatív (t.j. spĺňa podmienku, že rieši tému v kompetencii EÚ), bolo doteraz úspešných len 6 (nazbieralo dostatočnú podporu).

Voľný pohyb vs volebné právo

Výbor regiónov si vypočul aj organizátorov ďalšej občianskej iniciatívy, ktorá má miestny rozmer. Iniciatíva „Voliči bez hraníc” vychádza z presvedčenia, že voľný pohyb v Únii je síce jeden z najoceňovanejších prínosov, ale často znamenaná pre jednotlivca stratu jeho volebných práv. Mobilní ľudia by mali mať možnosť vykonávať svoje volebné právo na mieste kde žijú, tvrdia jej organizátori.

Jeden z členov organizačného tímu, Beniamino Brunati, vysvetľuje, že ich cieľom je jednak posilniť existujúce práva ľudí voliť v miestnych a európskych voľbách aj mimo krajiny pôvodu a na druhej strane aj ich rozšíriť na regionálne či národné voľby a referendá.

Ľudia by tak mali mať možnosť si vybrať, či chcú voliť (na akejkoľvek úrovni vládnutia) vo voľbách hosťovskej krajiny alebo v krajine svojho pôvodu. Súčasťou návrhov iniciatívy je aj vytvorenie informačnej služby, ktorá by poskytovala informácie o možnostiach voliť vo všetkých 27 jazykoch EÚ.

„Voliči bez hraníc” sú jednou zo 14 iniciatív, ktoré sú momentálne otvorené pre podpis.

Autor: Zuzana Gabrižová