Vyjednávači Európskeho parlamentu a štátov sa zhodli na návrhu na obnovu prírody

Vyjednávači Európskeho parlamentu a členských krajín našli dohodu ohľadom návrhu na obnovu prírody. Oznámil to vo štvrtok neskoro večer Európsky parlament. Návrh vyvolal veľkú diskusiu kvôli údajným dopadom na poľnohospodárstvo a ďalším ekonomickým a sociálnym dôsledkom. Dohodnutý návrh musí ešte oficiálne schváliť Európsky parlament aj členské štáty.

Súčasťou návrhu zostáva cieľ zaviesť do roku 2030 opatrenia na obnovu prírodných ekosystémov na pätine suchozemských a vodných plôch. Do roku 2050 by sa mali obnoviť všetky prírodné systémy, ktoré to potrebujú. Prioritu by malo mať územie, ktoré sa nachádza v chránených oblastiach Natura 2000. Členské štáty budú mať povinnosť vypracovať plány na dosiahnutie stanovených cieľov.

Podľa vyhlásenia Rady Európskej únie návrh poslúži na dosiahnutie klimatických cieľov a tiež na posilnenie potravinovej bezpečnosti.

Schvaľovanie postoja rozdelilo europoslancov

Dohoda tiež stanovuje cieľ zvrátiť najneskôr do roku 2030 úbytok opeľovačov. Medzi ďalšími cieľmi do roku 2030 je vysadenie najmenej troch miliárd stromov v EÚ a obnova 25.000 kilometrov tokov ako voľne tečúcich riek. Návrh má tiež zamedziť úbytku mestskej zelene.

Ďalší dôležitý bod návrhu sa týka obnovy mokradí a rašelinísk poškodených poľnohospodárskou činnosťou. Do roku 2030 by štáty mali obnoviť 30 percent mokradí a do roku 2050 potom 50 percent. Štáty si však budú môcť dohodnúť aj nižšie ciele. Obnova rašelinísk navyše nemá priniesť novú povinnosť pre poľnohospodárov a súkromných majiteľov pozemkov.

Pri schvaľovaní postoja Európskeho parlamentu k novej regulácii sa europoslanci rozdelili. Návrh podporili predovšetkým poslanci z ľavicových, liberálnych a ekologických strán. Tí argumentovali prospešnosťou regulácie pre zlepšenie životného prostredia v EÚ. Proti hlasovali zástupcovia pravicových frakcií vrátane väčšiny najpočetnejších ľudovcov. Tí vyjadrovali obavy z nadmerných zásahov do aktivít poľnohospodárov a ďalších ekonomických a sociálnych dopadov.

Ambiciózne pravidlá

Nemecká europoslankyňa Christine Schneiderová, ktorá zastupovala európskych ľudovcov na rokovaniach, privítala, že dojednaný text „má málo spoločné s pôvodným návrhom (Európskej) komisie“.

Podľa vyhlásenia tohto klubu sa podarilo dohodnúť niektoré výrazné zmeny. Z kompromisného návrhu vypadla povinnosť vrátiť do prírodného stavu desať percent poľnohospodárskych pozemkov či „kontroverzný cieľ navrátiť prírodu do stavu v 50. rokoch 20. storočia“.

„Môžeme byť hrdí na tento historický výsledok, ktorý určuje ambiciózne pravidlá, ktoré môžu zvládnuť všetci,“ uviedol šéf výboru pre životné prostredie Európskeho parlamentu Pascal Canfin z liberálnej frakcie.

Spokojný je aj spravodajca César Luena z frakcie sociálnych demokratov, podľa ktorého návrh umožní riešiť úbytok rozmanitosti v prírode.

Podľa Európskej komisie je až 80 percent prírodných systémov v Európskej únii v zlom stave. Podľa komisie je cieľom regulácie zvrátiť nepriaznivý vývoj.

Autor článku: ČTK