Zelené miliardy z európskeho rozpočtu môžu skončiť v letiskách a diaľniciach

Z rozpočtu Európskej únie na roky 2028 až 2034 má ísť 35 percent výdavkov na ochranu klímy a biodiverzitu. Kritici však upozorňujú, že za „zelené“ sa môžu označiť aj projekty, ktoré môžu spôsobiť rast emisií ako je výstavba letísk či diaľnic.

V návrhu budúceho sedemročného rozpočtu Európskej únie na obdobie 2028 až 2034, ktorého hodnota má dosiahnuť približne 2 bilióny eur, sa plánuje, že 35 percent výdavkov – teda okolo 700 miliárd eur – bude určených na projekty zamerané na ochranu klímy a biodiverzity. Financie by mali ísť napríklad na dekarbonizáciu priemyslu či obnovu prírodných ekosystémov.

Zverejnený predbežný zoznam investícií, ktoré by mohli byť zaradené medzi takzvané zelené výdavky, však vyvolal kritiku. Obsahuje totiž aj také projekty, ktorých prínos pre životné prostredie je sporný alebo s ním len nepriamo súvisí.

Schová sa tam napríklad výstavba ciest, po ktorých majú jazdiť elektroautá, alebo nové letiská či prístavy, čo má podľa eurokomisie podporiť využívanie nízkoemisných lietadiel a lodí. Ako zelené bude možné započítať aj investície do infraštruktúry, ktorá bude využiteľná na vojenské účely.

Podľa environmentálnych organizácií takýto prístup predstavuje vážne riziko greenwashingu – teda zavádzajúceho označovania projektov ako ekologických, hoci v skutočnosti môžu zvyšovať emisie alebo poškodzovať prírodu.

„Navrhovaná metodika označovania ‚zelených investícií‘ so sebou nesie značné riziká greenwashingu. Výnimky v pravidlách môžu umožniť financovanie fosílnych palív cez zadné vrátka,“ upozorňuje Olivier Vardakoulias z organizácie Climate Action Network (CAN) Europe.

Pod zelenou značkou k vyšším emisiám

Chiara Martinelli, výkonná riaditeľka CAN Europe, varuje, že aktuálny návrh Komisie neprináša dostatočný nárast investícií na pokrytie výdavkov na klimatickú a ekologickú transformáciu.

„Každé jedno rozpočtové rozhodnutie odteraz do roku 2040 je pre našu planétu životne dôležité. Hoci návrh obsahuje pozitívne prvky, chýba mu dostatočná ambícia a záväznosť.“

CAN Europe požaduje, aby polovica celého rozpočtu EÚ – teda jeden bilión eur – bola vyčlenená výhradne na klimatické a environmentálne ciele. Organizácia tiež upozorňuje, že v návrhu chýba samostatné vyčlenenie prostriedkov na biodiverzitu a že Fond spravodlivej transformácie bol zrušený bez náhrady, čím sa oslabuje sociálny rozmer klimatických opatrení.

Dekarbonizácia priemyslu

Experti zároveň kritizujú návrh Fondu pre konkurencieschopnosť, ktorý má podporiť európsky priemysel v prechode na udržateľné technológie. Greg van Elsen z CAN Europe upozorňuje, že fond je nielen nedostatočne zameraný, ale ani pätina jeho rozpočtu nie je určená na transformáciu priemyslu smerom k nízkouhlíkovej ekonomike.

„Aby fond skutočne podporil zelenú a spravodlivú transformáciu, musí vylúčiť financovanie fosílneho priemyslu, sústrediť sa na obnoviteľné zdroje, elektrifikáciu a efektívne využívanie zdrojov. Rovnako musia byť do jeho riadenia formálne zapojené občianska spoločnosť a odborná verejnosť,“ dodal.

Čo bude ďalej

Hoci ide len o návrh, spúšťa sa tým dvojročný proces vyjednávaní medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom. Ich výsledkom bude konečné rozhodnutie o tom, ako a kam budú smerovať verejné európske peniaze.

Klimatické organizácie varujú, že čas na zásadnú zmenu sa kráti a ďalší rozpočtový cyklus bude rozhodujúci pre to, či sa EÚ priblíži k svojim klimatickým záväzkom do roku 2040 – alebo sa od nich v praxi ešte viac vzdiali.

Autor: Irena Jenčová