„Ženy a potraviny – srdce slovenského vidieka“

Pripomenuli  sme si  dva významné  sviatky, ktoré sa svojím posolstvom nádherne dopĺňajú: Svetový  deň potravín a Medzinárodný deň vidieckych žien.

Pripomínajú nám, že jedlo nie je samozrejmosť, ale dar, ktorý si vyžaduje starostlivosť, múdrosť a úctu. A že ženy – obzvlášť tie, ktoré žijú a pracujú na vidieku – sú často tichými hrdinkami, ktoré tento dar každodenne uchovávajú a odovzdávajú ďalej.

Jednoducho povedané: potraviny spájajú ľudí a ženy udržiavajú vidiek pri živote.

Tento rok je navyše výnimočný tým, že si pripomíname 80 rokov od založenia Organizácie Spojených národov – spoločenstva, ktoré vzniklo po druhej svetovej vojne s víziou mieru, spolupráce a solidarity. Dnes túto víziu potrebujeme udržiavať pri živote viac ako inokedy.

Práve v rámci OSN pôsobí aj Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), kde som kedysi pôsobila. Každý rok si pripomíname, že svet stojí pred obrovskými výzvami, ako sú klimatické zmeny, ozbrojené konflikty, plytvanie potravinami či rastúce nerovnosti. A zároveň zdôrazňuje, že riešenie sa začína udržateľnými a prosperujúcimi potravinovými systémami, ktoré chránia prírodu, dávajú spravodlivú odmenu poľnohospodárom a zabezpečujú dostupné a kvalitné potraviny pre každého. Zdravé potraviny sú základom zdravia národa.  

Keď som vo FAO pôsobila, hnacím motorom pre mňa boli práve ženy na vidieku, ktoré nasycujú svet. Po mojom odchode sa zmenilo strategické smerovanie FAO a ženy sa dostali medzi hlavné priority. Vtedy som pochopila, že aj jeden človek môže zmeniť svet. Aj keď sa to zdá nemožné, vytrvalosť prináša ovocie.

Slovensko je súčasťou tohto príbehu. Aj my sa musíme pýtať: ako využiť naše bohatstvo pôdy, vody a tradícií tak, aby sme nielen nasýtili, ale aj chránili budúce generácie? Máme obrovský potenciál. 45 % nášho územia tvorí poľnohospodárska pôda a 41,4% pokrývajú lesy. Otázkou však je, či ho využívame správnym spôsobom.

Slovenský vidiek je domovom viac než polovice našich obyvateľov. Je to miesto, kde sa rodia potraviny, ktoré denne nachádzame na našich stoloch – chlieb z obilníc, ovocie z našich sadov, syry a mlieko z lúk, či víno zo slnečných svahov.

Ale vidiek nie je len miestom produkcie potravín, ale aj priestorom, kde sa uchováva kultúra, tradícia, spôsob života a identita Slovenska. To, čo robí Slovensko jedinečným.

Vieme, že náš vidiek čelí výzvam, ako starnutie populácie, odchod mladých ľudí, byrokracia, ktorá komplikuje život farmárom a podnikateľom, či globalizované trhy, ktoré tlačia ceny potravín nadol. A predsa v týchto výzvach nachádzame aj veľké príležitosti rozvíjať agroturizmus, bioekonomiku a krátke potravinové reťazce.

Dovoľte mi zdôrazniť osobitný význam vidieckych žien.

Na Slovensku, rovnako ako vo svete, sú ženy často nositeľkami tradícií a hodnôt, ktoré držia rodiny a komunity pokope. Starajú sa o pôdu, vedú rodinné farmy, prevádzkujú malé penzióny a agroturistické služby, prinášajú inovatívne nápady a sú garantkami zdravých a kvalitných potravín pre svoje rodiny aj širšie spoločenstvá.

Výskumy ukazujú, že keď majú ženy prístup k zdrojom, vzdelaniu a pôde, prospieva z toho nielen rodina, ale celá komunita. Posilnenie postavenia žien na vidieku znamená posilnenie potravinovej bezpečnosti pre nás všetkých.

Na našom vidieku už dnes vidíme množstvo inšpiratívnych príbehov.

• V horských a podhorských oblastiach vznikajú rodinné farmy a penzióny, ktoré spájajú agroturizmus s ochranou prírody.
• Farmárske trhy a komunitou podporované poľnohospodárstvo spájajú mestských spotrebiteľov s miestnymi farmármi, čím skracujú potravinové reťazce.
• Na univerzitách sa vo výskumných projektoch, ako je PoliRuralPlus, vyvíjajú digitálne a participatívne nástroje, ktoré pomáhajú lepšie plánovať rozvoj vidieka a zapájať doň všetky skupiny obyvateľov, vrátane žien a mladých ľudí.

Tieto príklady ukazujú, že slovenský vidiek nie je odsúdený na úpadok, ale má šancu stať sa priestorom inovácií, spolupráce a hrdosti.

Ak chceme, aby slovenský vidiek napredoval, musíme sa spoločne zamerať na niekoľko kľúčových oblastí, z ktorých by som rada vyzdvihla nasledovné štyri:

1. Podpora mladých farmárok a farmárov, ktorí potrebujú jednoduchší prístup k pôde, financiám, vzdelaniu a poradenstvu.
2. Skracovanie potravinových reťazcov, aby slovenskí spotrebitelia mali prístup k miestnym, čerstvým a kvalitným sezónnym produktom.
3. Digitalizácia a inovácieumožňujúce využitie moderných technológií, vrátane umelej inteligencie, na podporu poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja.
4. Budovanie mostov medzi mestom a vidiekoms cieľom dosiahnuť spravodlivé ceny potravín, vzájomnú úctu a spoluprácu.

Dovoľte mi zakončiť obrazom budúcnosti, ktorý sa črtá aj vo Vízii atraktívnejšieho vidieka do roku 2040, ktorú sme spoločne vypracovali a ktorá sa neustále aktualizuje. Naša spoločná vízia je vidiek, kde chcú mladí ľudia zostať žiť, kde sa spája tradícia s inováciou, kde ženy a muži spolu tvoria silné komunity, a kde kvalitné slovenské potraviny sú základom zdravého života pre všetkých.

Svetový deň potravín a Medzinárodný deň vidieckych žien nám pripomínajú, že táto budúcnosť je v našich rukách.

Každý z nás môže prispieť tým, že podporíme miestne farmy, vyberieme si slovenský chlieb, jablko či syr, alebo tým, že si všimneme a oceníme prácu žien, ktoré stoja za týmito produktmi. Dnes sme sa tu stretli, aby sme spoločne vzdali úctu a poďakovanie, nielen našim líderkam, ale všetkým ženám  hrdinkám slovenského vidieka.

     Marieta Okenková