Odborný okrúhly stôl k Aktualizovanej Vízii pre atraktívnejší vidiek 2040, na pôde Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Zhrnutie diskusie –odborný okrúhly stôl k Aktualizovanej Vízii pre atraktívnejší vidiek 2040, ktorý sa uskutočnil

na pôde Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v Bratislave, 

1. Východiská a význam Vízie pre vidiek

Účastníci diskusie sa zhodli, ževidiek je kľúčovou súčasťou Európskej únie aj Slovenskaa jeho rozvoj nemožno redukovať len na poľnohospodárstvo. Práve ľudia v územiach sú nositeľmi zmien.

Vízia pre atraktívnejší vidiek 2040 bola opakovane označená zainkluzívny, konzultovaný a medzinárodne oceňovaný dokument, ktorý predstavuje dôležitý príspevok do národnej aj európskej diskusie.

Európska vízia rozvoja vidieka je chápaná akorámec hodnôt a ideálov, ktorých napĺňanie by malo byť v rukách ľudí žijúcich na vidieku s podporou tvorcov politík na všetkých úrovniach (lokálnej, regionálnej, národnej a európskej).

Vidiecky pakt EÚ je vnímaný akoplatforma spolupráce, nie ako samostatná politika.

 2. Vidiek ako komplexný priestor života, ekonomiky a bezpečnosti

Účastníci zdôraznili, že vidiek:

• nie je len miestom oddychu a kontaktu s prírodou,
• ale ajpriestorom pre podnikanie, inovácie, startupy, nové technológie a biohospodárstvo,
• zohráva významnú úlohu v oblastienergetiky(väčšina nevyužitého energetického potenciálu EÚ je na vidieku),
• má strategický význam prepotravinovú a územnú bezpečnosť, najmä v hraničných a periférnych regiónoch.

Zároveň zaznelo, ževidiek je komplementárny k mestám, nie ich protikladom.

3. Kľúčové výzvy slovenského vidieka

Ako najvážnejšie výzvy boli identifikované:

• nedostupnosť základných služieb(zdravotná starostlivosť, školy, škôlky, doprava, obchodná sieť, kanalizácia, obecné vodovody),
• odliv mladých a vzdelaných ľudí,
• starnutie farmárov, keďže priemerný vek farmára v EÚ je približne 57 rokov a na Slovensku okolo 47 rokov. Zároveň je podiel mladých farmárov nízky (cca 12 % v EÚ a 20% na Slovensku), čo potvrdzuje potrebu systematickej genračnej obnovy poľnohospodárstva,
• slabá infraštruktúra v malých obciach,
• nízka atraktivita pracovných príležitostí na vidieku,
• fragmentácia politík a nejasné kompetencie v oblasti rozvoja vidieka.

Zaznela kritikaextrémne nízkeho čerpania nástroja LEADERa všeobecne nízkej efektivity podpory vidieka v porovnaní s deklarovanými cieľmi.

4. Mladí ľudia ako kľúč k živému vidieku

Silným motívom diskusie bola potreba:

• aktívne zapájať mladých ľudí do tvorby politík a rozhodovania,
• zjednodušiť podporu pre mladých farmárov (procedúry sú dnes zdĺhavé a demotivujúce),
• zatraktívniť školské odbory v oblasti poľnohospodárstva, tak aby si ich žiaci viac vyberali pre svoje budúce profesie.
• podporovať nové formy uplatnenia – inovácie, sociálne a mimoprodukčné poľnohospodárstvo, cestovný ruch, neformálne vzdelávanie.

Zaznelo, že bez systematickej práce s mládežou hrozí, že sa vidiek zmení na „skanzen“. Pozitívne boli vnímané nástroje akomládežnícke parlamenty, neformálne vzdelávanie, Erasmus+ a iniciatívy na výchovu k regionálnym hodnotám.

5. Potreba integrovanej stratégie a lepšieho riadenia

Účastníci diskusie sa zhodli, že Slovensku:

• chýba jednotná národná stratégia regionálneho rozvoja,
• existuje priveľa vízií a stratégií bez jasného rozdelenia úloh a priorít,
• regióny, mestá a obce nemajú istotu prístupu k zdrojom ani dlhodobej stability.

Zaznela silná výzva:

• prejsťod vízií ku konkrétnym misiami riadeným opatreniam, opretým omission-oriented foresight, ktorý umožní definovať spoločné dlhodobé ciele a smerovanie rozvoja vidieka,

• lepšie prepájať vedu, výskum, prax a samosprávy, vrátane využívania inovatívnych nástrojov, vrátane AI Poľnohospodárskeho poradcu na podporu strategického rozhodovania, plánovania a monitoringu,
• zaviesťintegrovaný prístup k financovaniu(synergie fondov do nového „superfondu“),
• jasne pomenovať zodpovednosti jednotlivých ministerstiev a úrovní verejnej správy za dizajn, koordináciu a implementáciu rozvoja vidieka.

 6. Participácia, spolupráca a pozitívny naratív

Účastníci zdôraznili, že:

• rozvoj vidieka musí byťzdola nahor, regióny najlepšie poznajú svoje potreby,
• neverejní aktéri (MVO, mladí farmári, podnikatelia) musia byťplnohodnotnými partnermi, nie len konzultovanými subjektmi,
• je potrebnéviac komunikovať pozitívne príklady, inovácie a úspechy z praxe,
• dlhodobý negativizmus oslabuje motiváciu ľudí zostať a investovať do vidieka.

 Záverečné posolstvo diskusie

Diskusia jasne ukázala, že budúcnosť slovenského vidieka závisí od:

• spoločnej integrovanej vízie,
• lepšej koordinácie politík a aktérov,
• systematickej podpory mladých ľudí,
• a od prechodu od formálnych stratégií kreálnym, územne ukotveným riešeniam.

V diskusii zaznel ajnávrh aktívne sa zapojiť do tvorby dokumentu Vízia Slovensko 2040, ktorý je pripravovanýSlovenskou akadémiou vied na základe zadania Úradu vlády SR. Účastníci zdôraznili potrebu, abyvízia rozvoja vidieka a NRPP boli obsahovo a procesne prepojené s touto celonárodnou víziou, čím by sa posilnila ich legitimita, koherencia verejných politík a dlhodobé strategické ukotvenie rozvoja vidieka v rámci celkového smerovania Slovenska.

Vidiek má potenciál byťživým, inovatívnym a atraktívnym priestorom pre život, ak sa mu poskytne dôvera, kompetencie a dlhodobá podpora.