Príprava Vízie pre atraktívnejší vidiek, 5. workshop dňa 18. februára 2021

  Organizátori Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (SPU v Nitre), Vidiecky parlament na Slovensku (VIPA SK), Agroinštitút, š .p. a mesto Nitra pripravili 5. workshop prípravy Vízie pre atraktívnejší vidiek pre odbornú verejnosť ale aj laických záujemcov. Workshop sa uskutočnil dňa 18. februára 2021 v rámci aktivít projektu H2020 Polirural „Future Oriented Collaborative Policy Development for Rural Areas and People“ (https://polirural.eu)  prostredníctvom online Zoom platformy. Podujatia sa zúčastnilo 28 účastníkov a integrujúcim bodom programu bol reštart vidieka po dopadoch pandémie COVID-19.

Podujatie otvorila predsedníčka VIPA SK Ing. M. Behanovská. Následne prof. Ing. Zuzana Palková, PhD. vo svojej prezentácii pripomenula súčasne riešenú problematiku zadefinovania vízie pre atraktívny vidiek v projekte Polirural a požiadala prítomných aby svojimi názormi a pripomienkami prispeli do diskusného fóra, ktoré je zverejnené na web stránke projektu:  www.atraktivnyvidiek.sk. Otvorené sú štyri diskusné skupiny: Veda, vzdelávanie a prenos poznatkov (1); Trvalo-udržateľný a odolný potravinový systém (2); Diverzifikácia vidieckej ekonomiky (3); Občianska angažovanosť a participácia (4). Pri tvorbe vízie atraktívneho vidieka sa kladie dôraz na inklúziu a participáciu vidieckych populácií, výskumníkov a tvorcov politík. Efektívne vidiecke politiky musia byť vždy orientované na ľudí. Iba takýmto prístupom je možné dosiahnuť rozvoj vidieckych regiónov.

Živú diskusiu vyvolal príspevok od pozvanej hostky z Ministerstva financií SR Elišky Dzurňákovej. Účastníkov workshopu zaujímala hlavne téma Plánu obnovy (https://www.planobnovy.sk) a jeho dopady na vidiecke prostredie. Z Plánu obnovy bude Slovensko môcť čerpať financie počas nasledujúcich šiestich rokov. Prioritne bude podporené témy: vzdelávanie, veda a výskum, zelená ekonomika, zdravotníctvo, verejná správa a digitalizácia. Pani E. Dzurňáková vysvetlila, že problematika vidieka aj v súvislosti so zelenou ekonomikou je riešená okrem medzirezortného Plánu obnovy hlavne v rámci konkrétneho rezortu, a to Ministerstva pôdohospodárstva. Ministerstvo pôdohospodárstva prostredníctvom nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky a Plánu rozvoja vidieka dokáže cielene adresovať konkrétne opatrenia v rámci existujúcich dotačných schém. Na vidieku sa v súčasnosti realizujú mnohé projekty, ako sú napríklad v súčasnosti aktuálne adaptívne opatrenia na zmenu klímy, ktoré sú realizované hlavne prostredníctvom Projektov pozemkových úprav. Ale aj rôzne iné projekty so zameraním na zonáciu národných parkov, podporu biodiverzity, či potravinovej bezpečnosti, ktoré prispievajú k zvyšovaniu kvality vidieckeho prostredia. V rámci Plánu obnovy je potrebné rovnomerne pokryť potreby všetkých rezortov. Nie je možné jednoznačne povedať, že by poľnohospodárstvo dostalo v rámci Plánu obnovy najmenšiu alokáciu finančných prostriedkov. Ing. V. Oberhauser CSc. sa zaujímal o kontrolu plnenia míľnikov a cieľov Plánu obnovy ak aj o to, kto zabezpečí kontrolu medzirezortnej spolupráce na projektoch. E. Dzurňáková vysvetlila, že zatiaľ na Slovensku takýto orgán neexistuje. Ale pripravuje sa návrh zákona ohľadom implementácie Plánu obnovy a v blízkej dobe bude na Ministerstve financií zriadená implementačná jednotka pre Plán obnovy, ktorá dohliadne na efektívne a transparentné čerpanie financií. Bude monitorovať a kontrolovať, ako boli dodržané stanované ciele pre dané kvartálne míľniky a aby čerpanie financií bolo skutočne použité na naplnenie cieľov Plány obnovy. Európskej komisii budú predkladané iba skontrolované dokumenty. Ciele musia byť ambiciózne, lebo to požaduje Európska Komisia a súčasne aj realistické. Na základe úspešného plnenia míľnikov a cieľov za dané obdobie budú postupne zasielané ďalšie finančné zdroje. Ing. Z. Valockú, starostku obce Žabokreky zaujímal rozdiel medzi čerpaním financií z Plánu obnovy a z Partnerskej dohody. E. Dzurňáková vysvetlila, že Plán obnovy je zameraný na kapitálové výdavky na rozdiel od Partnerskej dohody, ktorá je primárne určená na mzdové náklady, ktoré budú preplácané formou ex-post. V Pláne obnovy Brusel kladie dôraz na pravidelný monitoring toku financií, lebo Slovensko žiaľ preukazuje dlhodobú neschopnosť vôbec čerpať fondy alebo ak ich čerpá, tak neefektívne. E. Dzurňáková dodala, že problémom je chýbajúci otvorený dialóg medzi jednotlivými rezortami pri tvorbe legislatív. Ing. V. Oberhauser CSc. dodal, že kompetentné orgány by sa mali zamyslieť nad strategickými prioritami Plánu obnovy. Ing. Z. Valocká  pripomenula, že je dôležité aby Ministerstvo financií pri čerpaní financií z Plánu obnovy využilo zásobník projektov. E. Dzurňáková reagovala, že s tým samozrejme počítajú a budú uprednostňovať dobre pripravené projekty, avšak nie je to pravidlo. J. Knežovič upozornil, že v Pláne obnovy nie je jasná pozícia samospráv. Práve samosprávy boli a aj ostávajú kľúčové nielen v boji s pandémiou ale budú potrebné aj v Pláne obnovy. Dodal, že zatiaľ neexistuje vízia o vidieku počas pandémie a ani po skončení pandémie. Po roku trvania pandémie je zrejmé, že nestačí iba zavrieť hranice a riešiť núdzový stav, toto sú síce účinné opatrenia, ale súčasne sú krátkodobé a nie je ich možné uplatňovať dlhodobo. Preto nutnosť jasná vízia, ako bude vidiecka spoločnosť fungovať počas pretrvávajúcej pandémie ako aj po jej skončení.

Po diskusii k aktuálnemu Plánu obnovy JUDr. M. Okenková, PhD. predstavila v rámci projektu Polirural možné východiská pre riešenie problémov na vidieku, ktoré spôsobila pandémia ochorenia COVID-19.  Upozornila na skutočnosť, že práve pandémia v roku 2020 prinútila spoločnosť prehodnotiť udržateľnosť potravinového systému a orientovať sa viac na domácu produkciu. Pre takúto zmenu je potrebné sformulovať víziu a pripraviť spoločnosť na to, aby začala pracovať na jej naplnení. Ing. M. Behanovská upozornila, že už rok pretrváva výrazne zmenená spoločenská a ekonomická situácia avšak chýba zmena myslenia. Ľudia si nechcú pripustiť, že život už nebude ako pred vypuknutím pandémie.  Obyčajní ľudia práve v tejto neistej spoločenskej a ekonomickej situácii čoraz viac pociťujú, že štát sa spravuje na základe politických rozhodnutí, a nie na základe spoločenskej požiadavky a odborných argumentov. V máloktorej politickej diskusii zaznievajú pojmy – vidiek a jeho podpora. Rešpektovanie a využívanie participatívnych prístupov v praxi zlyháva. Chýba uznanie a rešpekt verejnej správy k občianskej spoločnosti, k odborníkom, ktorí nie sú v politickej strane. Preto nielen mimovládne organizácie, ale aj široká verejnosť očakáva zmeny v Novej koncepcii rozvoja občianskej spoločnosti (do roku 2030).

Dôležité je, že aj napriek každodenným pesimistickým správam súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19 prieskumyEurobarometeru ukázali, že 64 % Slovákov je optimistických ohľadom členstva v Európskej únii (66% respondentov vyjadrilo spokojnosť v rámci celej EÚ) a až 72% respondentov si myslí, že Plán obnovy pomôže.

Ing. Monika Reiskupová, zástupkyňa z Odboru projektového a strategického riadenia z mesta Nitra vysvetlila dopady pandémie na turizmus a vidiecku ekonomiku. Všeobecne, sektor služieb je ekonomicky najviac oslabený vplyvom proti-pandemických opatrení. V súvislosti s nepriaznivou situáciou nielen vo vidieckej spoločnosti partneri konzorcia projektu Polirural pripravili dotazník zameraný na zistenie dopadov pandémie na bežný život občanov. Na základe výsledkov bude vypracovaná dopadová štúdia a navrhnuté opatrenia na reštart ekonomiky. Dotazník je dostupný na linke:https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/polirur-covida radi privítame názory každého respondenta.

Na záver by sa organizátori radi poďakovali všetkým pozvaným hosťom, ktorí prispeli k živej diskusii a súčasne radi privítali aj nových účastníkov workshopov, P. Kováča, študenta SPU a súčasne aj chovateľa oviec a zástupcov Miestnej akčnej skupiny Podhoran zo Záhoria. Tešíme sa na ďalšie stretnutie!

ZapísalaIng. Martina Slámová, PhD